Anonymné emaily kvoli blogu alias Bozajte moju…

Filmovú réžiu som študoval iba dva roky, ale môj najobľúbenejší predmet bol „scenár - tvorivé písanie“. Z toho potom aj ten zmätok na blogu.
Blog je vlastne taký fantastický testovací priestor.
Prišiel som nato už dávno, a odvtedy to robím bez prestávky.
Asi dobre, pretože kopa ľudí si asi naozaj myslí, že chodím dvíhať činky do supermarketu, ako som to napísal. Prípadne, že si každú sobotu na párty sadám holou riťou do lavóra s vodkou. V skutočnosti to tak naozaj nie je.
Na druhej strane je tu prevažná väčšina skutočných zážitkov a udalostí.
Napríklad sprejovanie hesiel proti ultrapravicovej vláde po múroch v Španielsku, alebo nezabudnuteľná účasť na 2-milionovej manifestáciio proti vojne v Iraku.

Keď som písal o sexe, chlaste, a drogách, dostával som emaily skôr od dievčat.
Kvôli tomu som to vlastne aj písal, a výsledok bol veľmi prekvapujúci.
Od študentiek, žien v domácnosti, až po prostitútku z Petržalky, ktorá mi napísala, že si po práci dá fľašu červeného a relaxuje pri sérii Sadomaso.
Poteší, samozrejme.
Potešia aj tí ostatní, s ktorými sa kvôli blogu stretnete osobne, idete s nimi na pivo, dokonca dohodnete nejakú inú spoluprácu. Úplne fajn ľudia. Je ich veľa, naštastie.


Kultúrny šok je príchod na Slovensko po dlhšej dobe v zahraničí.
Niečo ako kultúrna diskusia o politike, aj keď máme iné názory, či kľudná debata o iných pohľadoch na vec tu jednoducho neexistuje.
Klapky na očiach, tu v diskusiach na SME sú väčšinou modré. Nevadí mi to, je to obraz doby.
Problém nie je, že tie klapky na očiach sú modré, ale že ich dotyčný má, a ešte je nato hrdý. Hocijaký zakomplexovaný anonym tu zaplní celú stranu nadávkami. Normálne.
Proti nadávkam v bežnej praxi nič nemám, sú dôležitou súčasťou jazyka, a práve ich správne používanie podľa mňa rozlišuje inteligenta od nevzdelaného hlupáka s klapkami.

Nikdy som sa veľmi nezamýšľal či som pravica alebo ľavica.
Pohŕdal som mladým „organizovaným dorastom“ nech už sú pod akoukoľvek stranou.
Dostať na oči tie modré, alebo červené klapky? Ďakujem, nechajte si.
Á ešte som zabudol. Tu u nás sú na očiach dosť viditeľné aj tie „hnedé“ klapky. Naozaj fuj..

Napriek tomu, že som nikdy nebol v žiadnej strane, tu na blogu som komunista, marxista, boľševik, islamista. Celkom široká škála označení.
Kto sú ale tí, čo tak radi v diskusiách označujú?

Pomaly mi došlo, že asi budem „ľavičiar“, a po mojich osobných zážitkoch v poslednom desaťročí, som presvedčený o tom, že tento svet môže byť lepší, a bude lepší vďaka ľavici. (Prosím nezamieňať skutočnú Ľavicu s politickými stranami, ktoré ju majú v názve, v rétorike vodcu, v marketingových materiáloch strany, a v skutočnosti zastupujú nejakú dobre organizovanú lobystickú skupinu).

Poďme k anonymom.
V mizerných diskusiách za článkom to stále prebieha rovnako.
Napíšete niečo, ale polointeligent s klapkami skomentuje Vás, vaše vzdelanie, server kde ste písali pred rokom atď. Iný si „domyslí“ to, čo ste nepovedali, a skomentuje toto.
Tretí hodí do diskusie komentár len po prečítaní názvu a vášho mena. Ďalší vám napíše anonymnú správu plnú nadávok a urážok zhora dole.
Niektoré príklady:

Napíšem, že na mexicko-americkej hranici zomrelo počas minulého roku asi 500 osôb, a podľa organizácii na pomoc emigrantom sa za posledných 13 rokov ich počet odhaduje na 5000 - a kometár v diskusii je, že „nenávidim USA“.

Napíšem vo svete veľmi dobre známy fakt, že americká organizácia NED – National Endowment for Democracy, (ktorá u nás sponzoruje nadáciu Pontis a Človek v ohrození), je čierna diera, neprehľadný fond, ktorý od roku 1982 cez domáce nadácie organizuje prevraty, občianské vojny a destabilizáciu v krajinách tretieho sveta s množstvom mŕtvych. Sám prezidentský kandidát republikánov, Ron Paul vyhlási, že:
“To čo robí NED v iných krajinách cez ich organizácie (nadácie).. by bolo v USA skutočne právne ilegálne.“ , ale polointeligent v diskusii mi vyhodí na oči „boľševický antiamerikanizmus a nenávisť k USA“.

Napíšem že vo Venezuele stojí liter benzínu 5 korún (čo aj stojí), a hneď príde nejaká odpoveď že „Chavez je hnusný diktátor, a keď sa ti tak páči, tak sa tam odsťahuj.“

Napíšem, že novozvolenému prezidentovi Ekvádoru prišli k úspechu poblahoželať susední prezidenti Hugo Chavez a Evo Morales, a polointeligent v diskusii odpíše, aby som sa prebral z toho komunistického sna. Ďalší, syn prominentného komentátora mi „zhodnotí úroveň iného serveru“ na ktorý som pred rokom písal. K obsahu samotného článku radšej nedá nič. Bude z neho niečo, je po otcovi.

Spomeniete fakt, že Fidel Castro má svoj „blog“, a preložíte niektoré jeho pasáže. Nič nehodnotíte, ide len o čistý preklad, bez komentára.
Namiesto kritiky toho čo píše Fidel dostanete radu: „Keď sa ti to tak páči, tak sa odsťahuj na Kubu!“, a označenie „komunista“.

Napíšete, že Maradona po futbalovom zápase podaroval svoje tričko iránskemu diplomatovi, a že naňho napísal venovanie „S láskou, ľuďom Iránu“, obvinia Vás že ste islamistické prasa.

Napíšem o Dzurindovi, že je zrelý na odchod, a že svoju rodnú stranu zaťahuje stále viac do bahna, a (aj napriek faktu, že som naposledy volil v 98. práve tohto treťoligového „lídra“), odpoveďou je že „ty budeš určite volič tej - hranatej červenej tváre.., prípadne tak nejaký jednobunkovec dá copy-paste text o tom, že:
„ľavicoví voliči sú menej šťastní ako pravicoví…“

Napíšem že dávam Dzurindovi mesiac, maximálne dva, a dozviem sa perlu - „Myšľanov svoju ľavicovosť len veľmi neúspešne a teoreticky predstiera“ (fuuha?)

Dáte link na web stránku medzinárodnej organizácie, ktorá monitoruje počet mŕtvych civilistov od začiatku vojny v Iraku (do ktorej aj nás zatiahol Dzurinda a teda na tom počte máme podiel), a napíšete že počet mŕtvych je 80 000, dostanete odpoveď že „podporujete teroristov“.

Napíšete holý fakt, že Izrael od roku 1967 porušuje medzinárodné právo, okupuje cudzie územia a stavia na nich svoje osady, (proti čomu protestujú aj izraelské organizácie pre ľudské práva) dostanete nálepku „antisemita“.
*

Charles Darwin to zhrnul do dnes už legendárnej vety – Neprežije ten, kto je najinteligentnejší, ani kto je najsilnejší, ale ten, ktorý sa najlepšie adaptuje.
V záujme „osobnej psychohygieny“, som sa začal v diskusiách adaptovať aj ja.
Môj slovník prispôsobujem oponentom, a odopovedám tak, že sa nesnažím presvedčiť argumentom, ale iba dobre mierenou urážkou. Takou, aby prešla filtrom ktorý nadávky maže, resp. nahrádza hviezdičkami. Je mi jasné, že 90% diskusií je strata času, ale aj napriek tomu ešte občas odpovedám.

Špeciálna kategória sú anonymy.
Keby tieto prešli cez „protinadávkový filter SME“, tak by to bol čisto hviezdičkový e-mail. Urážka za urážkou, vyhrážanie, „dobré rady“, a ohodnotenia…
Samý komunista-marxista-BOĽŠEVIK (to asi odkopírovali od svojho vzora – Nasralláha Dzurindu *-) , ľavicová sviňa strieda proislámsku sviňu.

Po troch rokoch na blogu SME, ma dnes už naozaj nevytočí hocičo.
Je to skôr zábavné, ako ide niekoho šľak trafiť po obyčajnom skonštatovaní, že „jeho preferovaný líder opozície“ je zrelý na odchod a výmenu.
(Naozaj úžasné, ako sa niekto bude biť za zlodejov, o ktorých skutočnej realite nevie ani PRD)

Spomínaným anonymom, ako aj diskutérom ktorí v mojích diskusiách pravidelne zaťažujú ten „ protinadávkový filter SME“, posielajú ma žiť na Kubu, do Lýbie, Iraku a kade tade, či ma označujú za boľševika (dodnes som si nezistil, čo to presne znamená), by som chcel odkázať, im vlastným spôsobom, len jedno:

BOZAJTE MOJU ĽAVICOVÚ RIŤ!