reklama

„Operácia Masaker“, alebo pravda o smrti muža č. 2 vo FARC

Ešte predtým, ako nám budú domáce nezávislé a nepodplatiteľné denníky masírovať hlavičky článkami o dobrom a slušnom prezidentovi demokratickej Kolumbie, nekompromisne bojujúcom za demokraciu v Južnej Amerike, a kým vám zamlčia fakty o tom, že tam za posledných desať rokov bolo zavraždených viac ako sto novinárov, alebo že ako starosta mesta Medelin nemal problém používať helikoptéry patriace najväčšiemu narkobarónovi na svete Pablovi Escobarovi, tiež z Medelínu, dovolím si uviesť pár informácii z miestnych denníkov z Bogoty, Caracasu, Quita, Sao Paula, Santiaga.. ktoré sa (určite nedopatrením) v správach našich tlačových agentúr neobjavia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (148)

V Južnej Amerike je už dlhšiu dobu relatívny kľud. Krajiny vyčerpané dlhoročnými vládami vojenských junt a ich diktatúrami, sa pomaly ale isto posúvajú inam.
Niekomu to zrejme nevyhovuje, pretože to obmeduje jeho hegemóniu v oblasti, o ktorej predsa donedávna nikto ani nezapochyboval! Donedávna. Dnes už naopak nikto nepochybuje, že hegemónia USA zreteľne končí a strieda ju stále užšia spolupráca štátov kde vládnu socialistické vlády. Jedným z posledných dinosaurov, ktorí ešte stále poslušne vykonávajú politiku „veľkého brata z USA“ je Kolumbia.

Pozorujúc to z Európy sa nám ich smerovanie môže zdať rôzne.
Prechod od spomínaných dlhoročných vojenských diktatúr na fungujúcu demokraciu nie je bezproblémový, a nie je otázkou pár rokov, ale aj súčasný stav je pre domáciach niekoľkonásobne priajteľnejší, ako predchádzajúce ultrapravicové neoliberalistické vlády, ktoré bez výnimky robili na svojom území politiku, ako to disktovalo USA.
(Vzdialene sa to dá porovnať s nami. Tiež tu nie je ráj, ale je to lepšie, ako v dobách, keď sme boli jasným satelitom ZSSR.)
Ak by ľudia mali k tejto politike aspoň minimálne sympatie, dali by to najavo vo voľbách. Tie ukázali presný opak. K moci sa dostali socilistické, či stredo-ľavé strany, ktoré samotné neoliberalizmus verejne kritizujú ako zhubný, a zodpovedný za všadeprítomnú mizériu.

Všetky vlády boli zvolené v demokratických voľbách, niektoré (Brazília, Venezuela) dostali dôveru aj v druhom volebnom období. (Porovnajte si to s úspechom strany SOP, ktorá vyniesla k moci Šustera, koľko % mala o pár rokov, a koľko má dnes).

Argentína - prezidentka Cristina de Kirchner - okt. 2007 - 44,8%
Brazília – prezident Ignácio Lula da Silva – okt. 2006- 60,8% (2. volebné obdobie)
Bolívia - prezident Evo Morales – dec. 2005 – 54%
Čile – prezidentka Michelle Bachelet – jan. 2006 – 53,5%
Ekvádor – prezident Rafael Correa – nov. 2006 – 56,7%
Nikaragua – prezident Daniel Ortega – nov. 2006 – 38%
Venezuela – prezident Hugo Chávez – dec. 2006 – 62,84% (2. volebné obdobie)
Uruguaj – prezident Tabaré Vázquez - okt. 2004 – 50,45%

Nie nerobím si ilúzie že nejaký článok na blogu niečo zmení, a inteligentní ľudia začnú na uverejňované informácie v naších denníkoch pozerať kritickejšie, ale takisto ma teší, že tá ignorancia a dezinformácia ktorá sa tu ohľadom politikov tohto kontinentu publikuje, na nich naozaj nemá minimálny vplyv.

Ešte ma vie dobre rozosmiať presne ten dobre dezinformovaný slovenský diskutér, ktorý nadáva na prezidenta Venezuely, či Bolívie, bez toho aby o ňom a jeho živote vedel viac ako tri informácie, zatiaľ čo v jeho vlastnej krajine mu prezidentujú jeden kariérny komunista po druhom – Kováč, Šuster, Gašparovič, a ďalší komunista, ešte aj bývalý agent štb „Skopec“ Kukan sa o to, „očistený našími denníkmi“ dojemne snaží. Na toto Kocúrkovo sa nechytá ani Južná Amerika).

Len jeden postreh z toho, čo nás v rámci masírovania hlavičiek asi v najbližšej dobe čaká.
Infografika SME - „Kríza v Latinskej Amerike“ uvádza, že kolumbijský prezident Uribe je „absolvent Harvardu a Oxfordu“. Ani slovkom sa nezmieni o tom, že prezident Ekvádoru, Rafael Correa, má titul M.B.A. ktorý získal počas štúdii na jednej z najstarších univerzít v Belgicku, Université catholique de Louvain.
Farebná infografika SME vás nebude zaťažovať informáciou, že Rafael Correav roku 2001 získal na University of Illinois at Urbana-Champaign v USA, známej aj ako „one of America's most highly selective state schools“ titul PhD. Asi je to zbytočné. V infografike nie je pre istotu uvedené ani jeho meno. Elegancia, s akou v prezidentských voľbách koncom roka 2006 porazil svojho kandidáta, najväčšieho „banánového magnáta“ v regióne, by pritom stála za osobitnú „infografiku“ určite.
(U nás nájdete skôr infografiku s cieľom „očistiť Skopca“ pred voľbami prezidenta).
*

K súčasnej situácii v Ekvádore.
O tom, že prezident Kolumbie, Alvaro Uribe, je aj napriek titulu z Harvardu, obyčajný klamár, sa presvedčil aj ekvádorský prezident. Uribe ho po incidente, kedy kolumbijská armáda zabila na území Ekvádoru 17 osôb, v telefóne uisťoval, že vlastne išlo o „horúce prenásledovanie“ a následnú likvidáciu jednotky FARC. Vraj potom, ako zaútočila na kolumbijske jednotky na hraniciach.

O niečom inom svedčí záver vojenských vyšetrovateľov z ekvádorskej armády, ako aj priznanie od kolumbijských vojakov pôsobiachich v misii.
Nebol žiaden boj. S výnimkou troch mužov, ktorí boli oblečení v uniforme, a zrejme mali stráž, boli všetci ostatní, vrátane muža č. 2 vo FARC, Raúla Reyesa, oblečení v spodnom prádle a v čase útoku spali. Na boj nemali ani čas, takisto ako nemali možnosť siahnúť po zbrani. Boli zmasakrovaní počas spánku. Po krátkom intenzívnom bombardovaní ich stanov z lietadiel, pristáli na základni helikoptéry „Supertucanes“ kolumbijskej armády.
Jej komando potom dorazilo ranených partizánov FARC, ktorí bombardovanie prežili.
Podľa vojenských expertov, boli aj títo, vzhľadom na rany a miesta kde ostali guľky, zastrelení odzadu. Masaker, na aký, ako hovoria spomínaní experti, treba mať dobrú logistickú podporu. Nebude náhodou, že všetci svorne poukazujú nato, že vojenské technológie na presnú lokalizáciu komanda podľa odhaleného telefónu, plus ďalšie informácie k navigácii kolumbijskemu komandu najskôr poskytol expert, „veľký brat z USA“.

Škoda že v našej tlači som sa nedočítal o tom, že zavraždený Raúl Reyes, bol oficiálnou spojkou pre Francúzov, Švajčiarov a Španielov, ktorí sa angažujú v prepustení političky Ingrid Betancourt, a ku ktorému malo dôjsť už tento mesiac.
Prečo sa nedočítame o tom, že jedným z hlavných motívov na rozpútanie novej vojny proti FARC, ktorá samozrejme úplne zastaví prepúšťanie rukojemníkov, je výhodné len pre súčasného prezidenta Uribeho?

Viac ako 40-rokov bojujúce jednotky povstalcov z FARC mu naháňa hrôzu práve väznená Ingrid Betancourt.
Táto politička, ktorá po pár rokoch vykonávania poslaneckého mandátu vyhlásila že Kolumbijský parlament je „nido de ratas“, alias „hniezdo potkanov“, a opustila ho, bola unesená jednotkami FARC v roku 2002, práve počas prezidentskej kampane, v ktorej kandidovala.
Prednedávnom sa vyjadrila, že ak sa na slobodu dostane, bude opäť kandidovať, a má pripravený „plán mieru pre Kolumbiu“. Podporu medzi ľuďmi má pomerne vysokú, a to je ďalší z dôvodov, prečo súčasnému prezidentovi príde vhod, aby ďalej hnila v amazonskej džungli, odkiaľ sa pokúsila újsť už päť krát.

Prečo sa v našej demokratickej tlači, ktorá vychováva múdrych a argumentačne podkutých diskutérov nedočítame o tom, ako sa vyvíja „Plán Kolumbia“?
O tom, ako ich lietadlá agresívnymi chemikáliami posypávajú a likvidujú úrodu na celých uzemiach, kde najchudobnejší roľníci nepestujú len koku, ale aj banány, či maracuju?
Alebo o tom, že z balíka financií pre tak ospevovaný „Plán Kolumbia“ ide 900 miliónov USD pre kolumbijskú armádu a políciu, 410 miliónov USD na „podporu bezpečnosti“, a teda hlavne pre US agentúry v Peru, Bolívii, Paname a v Ekvádore, ale na rozvoj alternatívnych ekonomík, v zónach kde úrodu kompletne zničia, ide dokopy v štyroch krajinách len 180 miliónov?

Prečo sa nikde nedočítam o tom, že ekvádorksý prezident odkázal američanom, že ich vojenská základňa na jeho územi tohto roku skončí a oni pôjdu pekne domov? Žeby ďalší dôvod nato, aby mu to yankees cez svoju bábku Uribeho, trochu skomplikovali život?

Prečo nikto nespomenie americkú „Doctrina Monroe“, alias dlhoročne presadzovaný oficiálny plán USA na ovládnutie hemisféry, ktorý momentálne naráža na odpor spomínaných demokraticky zvolených vlád štátov Južnej Ameriky?
*

Donedávna som si výraz „selektívne atentáty“ spájal iba s Izraelom.
Fakt, že ich komando môže niekoho zabiť na území inej krajiny, ktorej spravodajské zložky o tom ani netušia, a ešte je to „posvätené“ vládou Izraela, len dotvára celkový obraz sionizmu. Tam už sa ani nikto o nejké PR nesnaží. Uznali že je to zbytočné. Pojmami ako „územná suverenita“, či „medzinárodné právo“ tento režim beztrestne pohŕda už roky a nič sa nedeje. Na druhej strane je viditeľné, že to vedie len k ešte väčšej zlosti a nenávisti, a útoky sa im spravodlivo vracajú.
Rozdiel a problém je len v tom, že to neschytá člen komanda Mossad ktorý vraždil, ale nejaký nevinný žid, možno pacifista, ktorý bude piť kávu v kaviarni a s politikou sionistov ani nesúhlasí.

Momentálne sme svedkami, že tieto „selektívne atentáty“ so všetkou ignoranciou ktorá s nimi súvisí, začala vykonávať aj Kolumbia. Jej hlavným vojenským spojencom, sú tak isto, ako v prípade Izraelu, Spojené Štáty Americké.
Podarilo sa im proti sebe postaviť Kolumbiu a susedné štáty, každým dňom sa zhoršujú vzťahy, k vojne možno stačí málo.
Aj keby začala, a dopadla akokoľvek, ten, kto z toho celého bude mať prospech a komu to bude vyhovať najviac, nie je ani Kolumbia, ani Ekvádor, a ani Venezuela.
Víťazom bude ich „veľký brat z USA“.




Doplnenie - 21:40 hod.:
Diskusiu som očakával, ale upozorňujem, že informácie, ktoré uvádzam v článku som si nevymyslel. Sú (zadarmo) preložené z denníkov z krajín, ktorých sa konflikt priamo týka, alebo krajín najbližších susedov, ktorí k tomu zákonite majú bližšie ako naše denníky.
Mnohé zo spomínaných denníkov nie sú paradoxne o nič menej pravicové ako SME, ale sú domáce a tak nemajú ako/prečo tieto správy ututlávať/zamlčovať.
Ak vás tieto správy náhodou vytáčajú, a to len preto, ŽE STE ICH EŠTE NEČÍTALI NA SME, a teda "asi" nebudú vierohodné, myslím si, že to nie je dôvod označovať ma preto "červeným súdruhom". koniec doplnenia súdruhovia *-))



Detailnejšiu analýzu vývoja situácie medzi Kolumbiou a jej susedmi, ako aj odpovede na vyššie položené otázky si v najbližších dňoch budete môcť prečítať na www.jetotak.sk



Zdroje informácií – Prensa latina .

Jan K. Myšľanov

Jan K. Myšľanov

Bloger 
  • Počet článkov:  142
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSFT s.r.o.videoblog2008200720062005s OKS na večné časy a nikdy inzúrivá fikcia

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu