reklama

Mikuláš Čistič Protilisabonský, provinčnosť a Intifada

Pomaly mi to začína dochádzať. Keď sa po dlhšej dobe v zahraničí vrátite domov, nebude vám jasných veľa vecí. Niektoré nepochopíte možno už nikdy. Vidíte to inak ako vaši spoluobčania ktorí nevycestovali, a po čase objavíte, že základný, ale najväčší problém vášho milovaného Slovenska, je jeho PROVINČNOSŤ. Keď to analyzujete viac do hĺbky zhrozíte sa, aké je to zlé, ale po chvíli pochopíte že je to krutý fakt, s ktorým sa treba zmieriť, pochopiť ho. Veci do seba akosi zázračne začnú zapadať. A ešte niečo o vaších plných bruchách a Palestínskej Intifáde.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (178)

Provinčnosť dokáže dobre rozoznať mnohokrát ten, kto z provinčného, malého mesta pochádza. Ešte lepšie ju podľa mňa identifikuje niekto, kto strávil istý, lepšie dlhší čas v zahraničí, v skutočných metropolách, veľkomestách žil, a spomínanú provinčnosť tým pádom po návrate domov cíti úplne prirodzene, možno aj podvedome.

Provinčnosť je úzko zviazaná s malosťou teritória, malým trhom, či malým rybníkom. Nazvite si to ako chcete. Inak povedané aj - Nejsou lidi!
Najviac sa to odráža v politike, kultúre, ale aj v médiách.

Politika - aktuálny príklad..

Mikuláš Čistič Protilisabonský.
Niekoľko mesiacov sledujem s úsmevom nevoliča úpornú snahu Dzurindu o udržanie sa v sedle predsedu strany. Môj názor naňho, ako na človeka, ktorý z provincie pochádza a má tomu zodpovedajúce maniere, mi doteraz vždy len potvrdil. Neštudovaný v politológii, rýchlokvasený "transformačný-ponovembrový" politik, ktorý sa veci učil za pochodu, nazval by som ho politickým samorastom (ktorí sa ale v postkomunistickom bloku pomerne dosť často vyskytujú). Jednoducho, bolo treba politikov, ale nebolo ich odkiaľ brať. Opäť platí že v malom rybníku "neboli ľudia". Po mnohoročnej skúsenosti v zahraničí si dovolím tvrdiť, že politik jeho formátu, vyjadrovaia, vzdelania a podobne, by sa v štandardnej demokracii vyšplhal tak maximálne po krajskú úroveň, možno ani tam.
U nás je to presne naopak.

Provinčnosť praje priemerným, vynáša ich hore. Teraz, koncom apríla 2008 som konečne pochopil, že ÁNO, je to Dzurinda, kto má byť na čele SDKU aj opozície.Nehovorím to ironicky, myslím to vážne. Jednoducho tu NIE SÚ schopnejší ľudia, a jemu sa preto podarilo "ustáť a vyriešiť" niečo, (môžme to nazvať aj prevrat)čomu nikto neveril. Obdivuhodné. Vďaka našej provinčnosti je ON tým správnym lídrom opozície. Veľká ryba v malom rybníku.

Kultúra

Umelci boli vždy prví, ktorí protestovali.
Dnes budete "protest" v kultúre hľadať márne. Myslím si, že u nás protest zomrel s Karlom Krylom, ktorý ešte ešte ako posledný vedel poukázať nato, že "na rohu ulice vrah o morálce káže". Možno mu ešte sekundoval Nohavica. K protest-pesničkárom, nespokojencom, by som ešte priradil Jara Filipa.
Kultúra ako taká zmizla, prezentovaná je nejaké pseudokultúra, výdatne podporovaná televíziou ako jej pevnou súčasťou.
Jaro Filip v temnom období mečiarizmu organizoval akcie, besedy, protestné akcie, koncerty. Viete si predstaviť, ako niečo podobné organizuje ktokoľvek z tých, ktorí teraz nedávno nanovo prespievali Filipové piesne?
Ja nie. Viem si ich predstaviť ako na halfplayback vo svetle reflektorov vystupujú v nejakom "novom formáte" show programe v piatok večer na Markíze.
Napadne ma možno ešte "nútene cool" rozhovor Olgy Záblackej s Táslerom "na streche", kde ona bude mať "fasa otázky" na jeho súkromie, a on bude zápalisto opisovať svoje nové štúdio či projekty do budúcna...
"Hraj Ivan hraj..." alias vítajte v provincii.
Protesty?? Od umelcov? Kto by to robil? a Načo?
Kde by ste u nás hľadali nejakého Bona Voxa, či Boba Geldofa ktorí alarmujú kvôli hladu v Afrike, alebo nejakého Stinga, ktorý chce pomocť záchrane amazónskych pralesov? Nebuďte smiešni. Čas treba minúť nato, aby sponzorom vášho turné bola Kláštorná, alebo FIAT 500. Ostatné ide na Slovensku bokom. Umelec zo slovenskej provincie problémy Afriky a Amazónie riešiť predsa nebude.

Je pritom kurevsky paradoxné je, že protesty umelcov (ako Kryl, či Nohavica) vznikali a odzneli v dobe, keď pri nich hrozilo reálne nebezpečenstvo. Dnes, pri tak proklamovanej slobode slova, "umelci" zasa paradoxne nemajú čo povedať.

Slováci neprotestujú.

Síce hundrú, ale neprotestujú. Uverili rečiam o tom, že sa "majú dobre".
"Degenerujú v prebytku". Keď sa ale na ten "prebytok" pozriete zblízka, vidíte, že v chladničke ešte parmská šunka a losos štandardom zďaleka nie je, skôr je tam trojkonzerva tuniaka z akcie v Tescu. Takže áno, Slováci degenerujú, ale v prebytku "falošnom", či "akciovom".
Napriek tomu, s plným bruchom sa neprotestuje, a keď vám ešte niekto šikovne vsugeruje, že ho plné máte a vy ste tomu uverili, tak má od vás pokoj. Pre politika neexistuje väčšia radosť ako je nezáujem a apatia voliča.

Slovák neprotestuje proti tomu čo sa deje doma v meste, v štáte, a už vôbec aby protestoval proti niečomu, čo sa deje za hranicami.
Apatia došla do absurdného stupňa, dosahuje vrchol. Viac apatický národ by sme len ťažko hľadali.
To pomyselné plné brucho, ktoré vyvolal náš "fantastický ekonomický rast" mnohých núti domnievať sa, ako dobre na tom sme. Nie sme. Netreba ísť ani Anglicka, či do Austrálie. Stačí výjsť do Rakúska.

K protestom občanov, voličov, obyčajných ľudí.

Krásny príklad spokojnej degenerácie v prebytku (falošnom prebytku samozrejme) a s ním spojenej pasivity je blog SME. Už som to tu písal. Enormné množsto mladých modrých kmérov, ktorí si tu formujú svoje jasné a neprekonateľné pravicové postoje, navzájom sa v nich utvrdzujú a podkladajú to množstvom článkov kritizujúcich vládu. Logické, priestor blogu SME je nato svojím ideologickým zameraním úplne ideálny.
Ako nevolič, rozhodnutý nevoliť ani v ďalších voľbách sa na ich neschopnosti prejsť do akcie a niečo aspoň MINIMÁLNE zmeniť bavím už naozaj dlhú dobu. Toľko vyhodenej energie..
Je to zúfalo-smiešne, miestami rozhorčených mladých ľudí až ľutujem. Sú bezbranní.
Písanie článkov o pravici, ľavici, kapitalizme a socializme.. Zjednodušené primitívne moralizovanie o tých "správnych hodnotách" sú ukážkovou stratou času a nepochopenia veci.
Nie, nie je dôležité, či sa ten cíti pravičiar, alebo tamten ľavičiar, ale čo a ako dokáže urobiť preto, aby veci zmenil podľa svojích potrieb, resp. aby zorganizoval niečo, čo tú zmenu dosiahne. Inak ide len o bullshit, sorry, a ten bude, konkrétne tu na blogu SME o hodinu prekrytý ďalšími desiatimi článkami. Gratulujeme, práve ste prispeli ďalším balastom do blogosféry.

Veľa rozprávam a nič nenavrhnujem?
Dám jeden príklad, ako by som napr. konal v prípade, že by som bol "svedok DSS-kový" a išlo by mi o zachovanie 2. piliera.
Napríklad.
Som nespokojný s tým, že Tomanová posiela zavádzajúce letáky o DSS po celom Slovensku. Zorganizujem ich zbierku, a následne ich budem po desiatkách denne, niekoľko mesiacov posielať späť na jej domácu adresu. Vytrvalo, a s podporou tlače, ktorá po podobných témach ide a rada ich spropaguje. Možno z toho bude aspoň nejaký efekt, a možno inšpirujem ďalších k radikálnejším akciám.

Bohužiaľ, deje sa opak.
Spomeňte si, ako zúfalo a neakčne pôsobilo pred časom pár "koordinovaných" , naraz uverejnených článkov "o Tomanovej - E.T.", od členov jednej marginálnej politickej strany. Keď to uverejní akože nahnevaný gymnazista, tak to pochopím, ale v prípade blogujúcich členov strany išlo vopred o totálnu bezzubosť, s vopred jasným - teda žiadným výsledokom, čím len ukázali svoju neschopnosť akokoľvek vec poriešiť, zmeniť.
Ich 4 koordinované články o Tomanovej - E.T. na samotnej veci nezmenili ani 1 promile, a len zvýraznili a podškrtli ich provinčnosť. Realny dopad absolútne nulový.

Pri hlbšej analýze prídete nato, že napríkald protesty umelcov sú bežnou záležitosťou aj v krajinách chudobnejších ako je naša, napadá ma konkrétne Jamaica a jej protest songy, ale takisto sa v umení protestuje aj v krajinách oveľa bohatších ako je Slovensko.
U nás pritom ide pritom o zvláštnu "autoizoláciu" krajiny, pretože napríklad problém Palestínskych území, desiatky rokov protiprávne okupovaných Izraelom, či zvrátenosti páchané Izraelom v Pásme Gazy sa tak isto týkajú španiela ako slováka.Rozdiel je len v tom, že slovák to "provinčne" ale dôkladne odignoruje, zatiaľ čo v Španielsku poznám hneď niekoľko hudobných skupín, ktoré o oslobodzovacom boji - Intifade spievajú na koncertoch pred tisíckami ľudí a svoje postoje dajú jasne najavo.
Viete si predstaviť nejakú slovenskú kapelu, kde by jej spevák vyšiel na pódium, povedal pár viet o oslobodzovacom boji v Palestíne? Mňa nenapadá naozaj nikto.

*
Pozrite si len prvých 30 sekúnd z videa ska-punkovej kapely SKA-P, zo štvrte Vallecas z Madridu. Aj bez znalosti španielčiny vám bude jasné, že na problém okupovaných palestínskych území a s tým spojený dlhoročný teror zo strany ich prepotentného silného suseda majú názor. Podporujú oslobodzovací boj Palestínčanov za svoje práva. Nemuseli by. Sú od Palestíny tak ďaleko ako my, ale tým, že to do piesne dajú, priblížia tému tisícom mladých, z ktorých niekoho to zaujímať začne, a niečo pre ich vec spraví.


Úvodný text pred piesňou:" rozdiel medzi vojnou okupačnou, a vojnou oslobodzovacou, kedy aspoň výjdeš na ulicu a snažíš sa obrániť, čo je tvoje, je práve v Palestíne. Intifada!!"
Text o okupácii, terore, novodobom kolonizovaní palestínskych teritórii v mene Izraela a podobne prekladať nebudem, ale je to dosť podrobný opis toho pekla, ktoré Izrael pripravuje už tretej generácii Palestínčanov, ktorí sa v Gaze narodili a žijú tam.
V skratke: Intifada - Oslobodenie!

U nás si môžem vypočuť tak akurát nahlúply refrénik "Hraj Ivan Hraj.." prípadne ďalšie jednoduché rýmovačky pre jednobunkové organizmy od Zuzky, Katky, či Zdenky..
Ťažko mať veľké oči v krajinne, kde za underground je považovaný Laco Lučenič, a kde cenu pre herce za najlepsiu úlohu v nejakom filme (na ktorý príde 4000 divákov a je to považované za superúspech) dostane herec, ktorého síce zo žiadného filmu nepoznám, ale zato ho už rok sledujem v reklame na hypoúver, kde naháňa splátky, zajace, či somára.
V normálnej krajine by si herec, takto alebo podobne "vyhoretý" v reklame, neťukol v serióznom filme ani vo vedľajšej úlohe. U nás dostane cenu herec roka. Ááách, zlaté Slovensko.
Kultúrna provinčnosť bije do očí asi najviac. Možno aj viac ako tá politická.

*

Nedávno som videl reportáž z výstavy kolumbíjskeho majstra Fernanda Botera.Každý kto pozná jeho obrazy, alebo obdivoval jeho zásadne obézne sochy v Barcelone či Monte Carle, bude aj tak prekvapený tým, ako sa vysporiadal s témou mučenia väzňov americkými vojakmi v neslávnom irackom väzení Abu Ghraib.Umelec a jeho protest. Názor vyjadril vo svojom štýle. Mnohým ľuďom možno práve on a jeho obrazy mučenia otvorili oči viac, ako stokrát opakované fotografie v novinách.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Fernando Botero - Abu Ghraib torture scenes. The Marlborough Gallery, New York.

Obrázok blogu



Podvedome ma napadlo, či vôbec existuje na celom Slovensku nejaký výtvarník, ktorý by mal na podobný protest, či vyjadrenie názoru chuť, alebo sme zasa len izolovaná spoločnosť, kde všetko, čo sa ma bytostne-fyzicky-materiálne nedotýka, nemám dôvod reflektovať. Neviem o nikom, kto by tu u nás výtvarne prejavil svoj postoj k niektorej zo spomínaných tém. Ak poznáte, dajte link do diskusie, budem rád.

Ilúzie do budúcna.

Nie, nemám. Slovensko je po krk v provinčnosti a východiská, aspoň v blízkej dobe nevidím. Naďalej sa tu budú nakrúcať seriály s opozeraným Kramárom a Studenkovou, ktorí hneď v ďalšom TV programe budú v porote, a v následujúcom budú tancovať..
Potom ešte bude súhrn v "smotánke"..
Osobne to riešim tak, že sa snažím našu momentálnu pseudokultúru čo najviac ignorovať. Čím viac, tým lepšie.
Politici majú tzv. "syndróm kliešťa", a teda udržať sa, viď Mečiar, Dzurinda, Csáky.. Ide im to a v provinčnej atmosfére to aj takisto pôjde ďalej. Bez väčších zmien.
Možno vracajúci sa mladí emigranti, ktorí si vonku odžili svoje, videli viac ako to čo máme tu, a už sa nebudú vedieť ani chcieť zmieriť s tým, že to tu vždy bude musieť byť provinčné. Budú vedome alebo podvedome robiť veci, aby sa to pohlo inam. Niekde k tomu pozitívnemu, či zažívali v zahraničí, a čo by sa možno dalo zaviesť aj u nás.
Tu zvnútra žiadna obroda nepríde, provinčnosť má tendenciu len sa viac zakukľovať a izolovať. V kombinácii s práve prebiehajúcou "degeneráciou v prebytku" sa rozvíja ešte lepšie. Zabetónuje sa tu naveky.
*

Natíska sa otázka, prečo vám tu o tom všetkom vypisujem a ten text sa naozaj nečakane kurevsky pretiahol.
Berte to tak, že aj tak bude o pár hodín prekrytý ďalšími článkami o dovolenke v Chorvátsku, o tom, ako niekoho zle obslúžili v Lídli, a o tom, čo zas ten premiér a jeho banda povedali.. *-))



Jan K. Myšľanov

Jan K. Myšľanov

Bloger 
  • Počet článkov:  142
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSFT s.r.o.videoblog2008200720062005s OKS na večné časy a nikdy inzúrivá fikcia

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu