Ďalší štátny prevrat "made in USA", teraz v priamom prenose.

Puč z apríla 2004 proti Chávezovi, ktorý USA uskutočnilo, prebiehal podľa klasického scenára. CIA najprv pripravilo domáce "neziskové" organizácie, vytvorili, vyškolili a vyfinancovali "prirodzenú demokratickú opozíciu", a za pomoci médií (z ktorých 90% v krajine vysielalo a vysiela proti Chávezovi), najmä neskôr obmedzenej RCTV, puč spustili hneď ako Chávez opustil Caracas. Podarilo sa im ho odstaviť, za pár hodín dostali oficiálne uznanie novej pučistickej vlády od samotnej Condoleezy a administratívy USA, ktorá novej "vláde" poblahoželala, ale mali smolu. Ľudia si to tak nepredstavovali.
Do ulíc hlavného mesta vtedy vyšlo niečo cez 2 milióny nespokojných venezuelčanov, a po masívnych demonštráciách bol Chávez po 47 hodinách späť vo funkcii.
Trapas a fiasko americkej administratívy bol medzinárodný, o to bola väčšia radosť domácich keď sa Chávez triumfálne vátil späť. Po tomto incidente sa jeho rétorika voči USA logicky pritvrdila. Tažko sa budujú bratské a láskavé vzťahy s niekym, kto vám pripraví štátny prevrat.
*

Situácia v chudobnej Bolívii je zložitejšia.
Evo Morales, demokraticky zvolený prezident, je vo funkcii len dva roky a pár mesiacov. V krajina, ktorá je jednou z najchudobnejších na kontinente, bola ešte donedávna takmer všetka moc v štáte sústredená v rukách asi stovky najsilnejších rodinných klanov. Tie ovládajú priemysel, bankovníctvo, poľnohospodárstvo, a hlavne všetky vplyvné médiá v krajine.
Vplyv týchto rodín enormne vzrástol po roku 1971, kedy k moci nastúpil diktátor Hugo Bánzer, s ktorým tieto rodiny vychádzali "viac ako priateľsky". Odmenou im boli štátne zakázky, či hlavne nekonečné hektáre úrodnej pôdy, ktoré od štátu získavali prakticky za nič. Dá sa povedať že aj "za priateľstvo", alebo "oddanosť režimu".
Situácia sa pre nich dramaticky zmenila, keď k moci nastúpil Evo Morales.
Paradoxne mu k zvoleniu za prezidenta pomohol páve americký veľvyslanec v Bolívii, ktorý pred voľbami všade vyhlasoval, ako sú USA proti Moralesovi, a ako v prípade jeho zvolenia Bolívia pocíti následky. Jeho "snahu" ocenili bolívijčania tak, že v rebríčkoch popularity Morales vystrelil zo štvrtého miesta na prvé a voľby vyhral.
Ako prvý prezident indiánskeho pôvodu.

Domáca oligarchia, ktorá jeho nástupom stratila vplyv nevie zniesť aj jeho pôvod.V oblastiach, kde dominujú bohatí latifundisti, a kde na ich poliach pracujú chudobní roľníci a indiáni, je normálne, že sa z ich strany dopočujete vyhlásenia o tom, že "život kravy má nich väčšiu cenu, ako život indiána ktorý na ich poli pracuje". Realita roku 2008.

V decembri 2007 bola schválená ústava, ktorá limituje veľkosť pozemkov latifundistov na 10 000 hektárov. Latifundisti sa nechcú vzdať ani metra štvrcového, aj napriek tomu, že veľká časť pôdy leží neobrábaná.
Podľa štatistík pritom 100 najbohatších rodín vlastní 25 miliónov hektárov (ktoré mnohokrát zadarmo dostali od diktátora Bánzera), zatiaľ čo 2 milióny roľníkov obhospodaruje len 5 miliónov hektárov, a častokrát ide o "vyčerpanú" a už neproduktívnu pôdu.


Problém sa volá "expert na dezintegráciu"

Bohaté rodiny, ktoré sa cítia ohrozené a nechcú stratiť vplyv, prešli do ofenzívy.Na pomoc v boji proti Moralesovi, ktorý sa netají sympatiami k Chávezovi, a je ze budovanie socializmu v krajine, sa ponúkol niekto, kto medzičasom tiež stratil v regióne vplyv. Áno, veľký brat z Washingtonu.Na americkú ambasádu došiel nový "diplomat", Philip Goldberg.Ak vám jeho meno niečo hovorí, tak to bude preto, lebo posledné roky tento americký "expert na dezintegráciu" strávil v bývalej Juhoslávii. Jeho úlohou tam bolo Juhosláviu čo najviac rozdrobiť, čo sa mu dosť dobre podarilo. Stojí za jej rozdelením, za osamostatnením Čiernej Hory, ale hlavnú úlohu zohral najmä pri odtrhnutí Kosova.
Pri hesle "Kosovo je Srbsko", ktoré u nás dnes tak často zaznieva, sa asi tento diplomat asi len milo pousmeje. Vie prečo.

So srbsko-kosovským scenárom nastúpil v Bolívii, kde v spolupráci s rodinnými klanmi v provincii Santa Cruz, kde majú najväčší vplyv, vyhlásili na 4.mája referendum o autonómii. V atmosfére strachu, možných perzekúcií odporcov, žiadnej diskusie, a totálneho mediálneho nátlaku (tlač a TV patrí klanom), sa má v nedeľu uskutočniť referendum, o ktorom vláda tvrdí, že je aj tak protiústavné.
V horšom prípade môže zasiahnúť armáda, a môže dôjsť k násilnostiam, v ešte horšom k ozbojenému konfliktu, či občianskej vojne.

Morales má podporu Cháveza, ktorý vyhlásil aj niečo o vojenskej pomoci ak bude potreba. Na druhej strane, pomaly oficiálna účasť USA na tomto separatizme režírovanom hŕstkou bohatých nespokojných rodín je opäť raz potvrdením drzého zasahovania do vecí iných krajín, bez ohľadu na možné následky.
Pre veľkého brata sú predsa hlavné strategické záujmy. Na tie desiatky tisíc mŕtvych, ktoré zanechali občianské vojny a prevraty v Latinskej Amerike v posledných desaťročiach, na ktorých sa USA viac ako aktívne podieľalo, predsa už všetci zabudli..