Elenka v článku, ktorý uverejnil týždeň píše, že :„ Netreba byť veľkým politológom, či ekonómom, stačí použiť sedliacky rozum, a človek zapochybuje, či je odpustenie dlhov to, čo by chudobné krajiny vytrhlo z biedy.“
O pár viet vyššie uvádza, že fakt, že sa Bono Vox z U2, ktorý sa za svoje charitatívne aktivity stal podľa časopisu TIME osobnosťou roka neznamená NIČ, pretože Bono vraj „nerozdáva zo svojho“. Hneď nato povie, že osobnosťou roku 1938 stal Hitler, a v roku 1979 Ajatolláh Chomejní.
Fúúúúúújj Elenka! Tak toto je fauuul.. fúúúj!
OK.
Keby som nežil v Brazílii, asi by som jej článok v .týždni prešiel bez povšimnutia.
Štylisticky ani témou nazaujme, trochu si síce otrela H-ústa o rockovú star Bona Voxa, ktorý bol 15 rokmi mojím idolom, ale inak o nič nejde, však?
Tak prečo si teda hubu obtieram?
Pretože nemám rád „CYNIZMUS S PLNÝM BRUCHOM“.
Hej, aj ja ho mám plné, ale medzitým, ako si ho ráno, na obed a večer plním, stretávam na uliciach tohto štátu, ktorý má obrovský zahraničný dlh, príliš veľa hladných ľudí nato, aby som „prehĺtol“ Elenkinu „ekomickú múdrosť“, aj keď zastrešenú wanna be mienkotvorným časopisom.
Práve to mi vadí. Tým, ku ktorým sa charita dostane, a ktorí sa najedia, tým je asi jedno, či im to dal Bono, alebo Janči-báči, a tiež im je jedno, či im to dal zo svojho, alebo z cudzieho, hlavné je, že neskapú. Ide len o to.
*
V Brazílii tvorí tzv. „ stredná vrstva“ nejakých 10% populácie, potom je tu nejaké percento milionárov, a ten zbytok Elenka, ten je o chudobe a mizérii.
Mizéria Elenka, to sú tí, ktorých životy ten zahraničný dlh ovplyvňuje viac, ako životy milionárov, či tzv. Strednej vrstvy.
O tej mizérii som už niečo písal v inom článku, ale pre teba Elenka, to rád zopakujem.
Pod prahom chudoby žije v Brazílii 11 miliónov rodín. To je okolo 80 miliónov ľudí.
To je ľudííí, čo?
Je zaujímavé, že o zahraničnom dlhu, a jeho dopade na štát, si myslí to isté chudobný vrátnik v mojej bytovke v nóbl štvrti, takisto ako môj kolega, s ktorým som si robil „vodičák“ na jachtu, a ktorý je tažký milionár. Všetci vedia, že Brazíliu, resp. ich vtedajšiu vládu, niekto k prijatiu nevýhodnej pôžičky doviedol, a všetci, bez rozdielu na stav svojho konta vedia, že ako krajine by sa im bez dlhu naozaj uľavilo.
Možno by ľudia vo verejných (nesúkromných) nemocniciach nemuseli kvôli nedostatku peňazí umierať počas čakania v rade na prijatie, ako je tomu teraz.
*
Spomínaný článok Elenky Akácsovej v .týždni, mi pripomenul sériu jednoaktoviek, ktoré dávala STV, keď som mal 8 rokov.
V triede sedí malý chudý žiak, a vyhladovene sa pozerá na naozaj tučného žiaka, ktorý sedí vedľa.
Tučný do seba tlačí obrovskú desiatu. Zje ju celú. Hneď nato vytiahne sáčok, v ktorom má mandarínky.
Jednu po druhej ich začne lúpať a jesť.
Malý chudý sa k nemu priblíži, prehĺtne, a pozerajúc sa na mandarínky povie – „ Ja keby som mal, tak ti jednu dám.
Načo mu tučný odpovie – „Škoda že nemáš!
*
Neviem či má pani Elenka rada madarínky. Keby ich mala rada, mohla by prísť sem do Brazílie, a dať si nejaké. Sú naozaj dobré. Dokonca by som ju zobral na chatu na vidiek, len 30 km od Ria, kde si ich môže sama obrať.
Po ceste by som ju pozval aj na pivko. Sadli by sme si do jednoduchej krčmičky, tu sa jej hovorí Boteqiun.
Sadli by sme si hneď vedľa najväčšieho slamu/favely v južnej Amerike, Rocinha. Na malom kopci tam žije oloko 200 tisíc ľudí, chudobných ľudí. Tých, ktorí si ten zahraničný dlh naozaj odnesú, a na ktorých „voľná ruka trhu“ naozaj dopadá tvrdo.
Žijú v podmienkach, že keby to Elenka videla zblízka, tak jej nebude chutiť ani to pivko, a ani mandarínky.
Možno jej nebudú chutiť ešte rok, a na tu mizériu čo videla, si spomenie vždy, keď nejakú mandarínku chytí do ruky.
V roku 1994 tu v Rio de Janeiro Jimmy Page, gitarista z Led Zeppelin, otvoril Task Brazil - nadáciu na pomoc najchudobnejším deťom, a odvtedy tu chodí skoro každý rok.
Žeby námet na ďalší článok Elenka? Čo povieš? Keď si zotrela Bona, tak toto bude fajn námet do ďalšieho čísla .týždňa. Pár viet o starom narkomanovi z Led Zeppelin, pár klebiet, niečo o zbytočnosti toho čo robí, a článok je na svete.
Július Satinský, ten, ktorom je v tom istom čísle časopisu .týždeň na titulnej strane, a o ktorom je v ňom viacero spomienkových článkov, by asi napísal: Šľak ma ide trafiť, čo všetko v tom časopise uverejnia!
*
Elenka, dohodnime sa.
Moju časť honoráru za spoluautorstvo a tip, k ďalšiemu článku o tom niktošovi z Led Zeppelin, ktorý pomáha chudobným deckám na ulici tu v Riu, tie peniaze.. mi nemusíš posielať.
Nechaj si ich.
Na mandarínky.
*
*
*
Task Brazil - The Abandoned Street Kids of Brazil Trust
*
Pár obrázkov z favely Rocinha
