reklama

Slovenský Zajac o slovenskom Chavezovi

Bola sobota, april 2006. Sedel som na chodbe súkromnej nemocnice Hospital Santa Cruz v Rio de Janeiro a s hlavou neprirodzene zaklonenou dozadu som ledva vnímal, ako mi zdravotná sestra pichá do žily najaku ukľudňujúcu látku. Bolesť v pľúcach mi znemožňovala dýchanie, atypický zápal pľúc ma odrovnal. Tak som si predstavoval koniec. Cítil som, ako odchádzam.. Ani nie mesiac predtým som zažil ozbrojený prepad v nočnom mikrobuse. Cestujúci pri dverách sa z ničoho nič postavil, a s revolverom v ruke zblízka namieril najprv na šoféra, potom na nás. Z jedneho metra som sledoval ošúchanú hlaveň starej pištole. Po polhodine jazdy von z mesta šoférovi prikázal aby zastal pri zvodidle, vypol motor a podal mu kľúče. Presvedčený o tom že nás postrieľa vedľa auta, som sa začal potichu modliť. *

Písmo: A- | A+
Diskusia  (133)
Obrázok blogu

Chlap si presadol dopredu k šoférovi, zobral od neho tržbu, od nás peniaze a obrúčky. Nechal sa odviezť až ku vstupu do svojej chudobnej štvrte pri najbližšom moste vedľa diaľnice. Vyskočil z mikrobusu a stratil sa medzi tisíckami ďalších looserov a tisíckami pozbíjaných domov, ktoré sa tiahli donekonečna.

Pohľad zblízka na takúto favelu sa nezabúda. Rozbité a špinavé búdy som pozoroval iba chvíľu. Šofér prudko vyštartoval preč, a ja som otočil sa k spolusediacej za mnou.
Staršia pani si z peňaženky vybrala ukľudňujúcu tabletku, ale ruky sa jej triasli tak, že si nevedela trafiť do úst. Pochopil som, že jej tú tabletku do úst vložím ja.
*

Chudobné štvrte Južnej Ameriky som zblízka spoznal ešte veľa krát. Vzrušujúce a nebezpečné to bolo vždy. Neskôr som začal s domácimi chodiť do lacného baru v bočnej časti najväčšej favely v Riu, zvanej Rocinha aj na opekané mäso s hranolkami a pivom. Začínal som tých ľudí chápať. Mne, európanovi z krajiny ktorá si žije v blahobyte sa začalo v mozgu rozjasňovať.
Pani v neďalekej lekárni mi milo vysvetlila, že lieky sa v balení po dvoch kusoch predávajú preto, lebo tu žije veľa ľudí, ktorí na celé balenie nemajú.
Na celé balenie acylpirínu.

Služby súkromných nemocníc som si v Brazílii vyskúšal viackrát. Súkromných preto, lebo som mal zdroje, ale hlavne preto, lebo s verejnym zdravotníctvom to v Brazílii neriskuje nikto, kto nemusí. Veľmi veľa ľudí ale musí.
Ja im od istej doby nezávidím, a od istej doby ma vie nepríjemne prekvapiť hlúposť relatívne vzdelane pôsobiacich slovákov. Relatívne. V prípade že ide o bývaleho ministra, o to viac.

Poďme k Zajacovi.

Paulo Coelho, v súčasnosti ďaleko najprekladanejší brazílsky autor, sa do slovenčiny preloží ako Pavol Zajac. Pavla Zajaca mnohí domáci nemajú radi, nepomôžu ani tony kníh v desiatkách jazykov. Moderný okultista a mág je doma mnohými považovaný za šarlatána. Je mu to jedno. Knihy píše ďalej, píše do časopisov, bloguje. Občas si ho prečítam. O svätých bojovníkoch, o pravdách, skúsenostiach o veciach nad tými normálnymi.
Nemám naňho nejaký zvláštny názor.

Poďme k slovenskému Chavezovi.

Na iného Zajaca, slovenského ex-ministra zdravotníctva Rudolfa, mám názor už dlhšie.
Najprv som si zo zahraničia všímal ako rozbieha svoju reformu. Čudoval som sa nad tým, ako arogantne napadne redaktora STV Bradu, a vytrhne mu mikrofón, ako jeho maželka príde k nejakej tej nemocnici, tej z tých lepšie vybavených, či ako sa do jeho poradného tímu pri reforme dostane budúci spolustraník z OKS. Poradca, ktorý na záver za svoje poradenstvo pri skrachovanej reforme dostanú odmeny o ktorej sa neprestalo hovoriť dodnes. Výhoda malého Slovenska je aj v tom, že stačí mať pár dobrých známych, a viete ako to s tými miliónmi pre pána T. bolo.

Nikdy som si o slovenskom Zajacovi nerobil veľké ilúzie.
Od začiatku bolo jasné, že nejde o politika, ale o nominanta istej silnej finančnej skupiny (s množstvom investícii v zdravotníctve), ktorý im vo vláde nakoniec celkom úspešne pretlačil kadečo. Rudolf Zajac, po portugalsky Rodolfo Coelho, sa vrátil. Nepíše knihy, ale píše do časopisov. Vrátil sa ako „glosátor“ v .týždni, a dokazuje, že v jeho prípade naozaj o prázdneho nominanta išlo.
V článku "Na bodáky" naozaj nepovedal nič, preto ani nedávam link, ale zároveň použil zaujimavé slovné spojenie - „slovenský Chavez“.

Chavez, ten originál z Venezuely, by sa určite pobavil. Na hlúposti jedného nominanta, ktorý zvŕzal reformu, na tom, ako okrem slušného osobného prospechu nedosiahol nič, a nad jeho šikovnosťou, s akou medzi vernými minul/rozdelil pekné dukáty svojích spoluobčanov.
*

Chavez má vo Venezuele množstvo chudobných štvrtí, a počas reformy zdravotníctva ktorú spustil, sa práve v nich, vystavali stovky nemocníc a centier. Tisíce najchudobnejších boli pooperovaní na choroby očí, ktoré by si nikdy nemohli dovoliť. Podľa štatistík ministerstva zdravotníctva, sa vďaka pomoci 30 000 kubánskych doktorov a zdravotných sestier, ktorí vo Venezuele pracovali počas posledných 5 rokov, podarilo zachrániť cez 150 tisíc detí. Viac ako milión detí sa naučilo čítať a písať.
Spolu s faktom, že sa miera chudoby zredukovala zo 43% v roku 1999 na 34% v roku 2005 to pre Huga Chaveza znamenalo aj znovuzvolenie vo voľbách, v ktorých získal 61%.
Ako by sa asi pobavil pri zmienke o tom, že strana OKS, ktorú slovenský reformátor zdravotníctva pred voľbami v júni 2006 posilnil ako nový člen dostala v spomínaných voľbách celých 0,027%?

Možno bude aj pointa.

Rozdiel v brazílskom verejnom a súkromnom zdravotníctve bol dosť jasný. Na jednej strane ulice polorozpadnutá verejná nemocnica, kde lekár nemá na stole ani telefón, kde sa operuje pri 40° C bez klímy, a kde pacienti zomierajú v rade, počas čakania.
Na druhej strane ulice súkromná nemocnica, s parkoviskom a helikoptérou, ktoré lemujú krásne palmy Areky a pekne pokosená tráva.
To sku*vene drahé zdravotné poistenie som si tam platil, pretože verejné nefungovalo.

Na Slovensku verejne zdravtníctvo ešte funguje, ale neviem prečo mám taký zvláštny pocit.. Ako keby mu tu nejaký Coelho chcel pomocť na kolená, a potom hurá všetci do súkromných nemocníc, veď sú v správnych rukách..
*

Tip na záver.
Ak chcete do diskusie napísať, že „Chavez zakázal televíziu“, tak porozmýšľajte nad tým, prečo ste si neprečítali o tom, že v Peru boli v apríli 2007 zrušené dve televízne stanice, a o tom skutočnom dôvode pre ktorý Chavez stanici RCTV licenciu nepredĺžil, si niečo skúste vygoogliť. Možno budete prekvapení.
Ešte predtým, ako napíšete nejake „závažné fakty“ o Chavezovi, skúste si dať otázku, či ste o ňom čítali aj na inom denníku ako na SME..
Treba naozaj klesnúť na úroveň nominanta Zajaca?


*
Súvisiace články
Názor nevoliča OKS - treba ísť nižšie na stránku

Otvorené žily Južnej Ameriky



Jan K. Myšľanov

Jan K. Myšľanov

Bloger 
  • Počet článkov:  142
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSFT s.r.o.videoblog2008200720062005s OKS na večné časy a nikdy inzúrivá fikcia

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu