Ako každý, aj ja mám svoje úchylky

Autor: Jan K. Myšľanov | 6.1.2008 o 2:30 | Karma článku: 8,55 | Prečítané:  2399x

Sú veci ktoré nerád prezrádzam. Ľudia Vás začnú napodobňovať, chodiť na tie isté miesta.. nič moc. Ako každý, aj ja mam svoje úchylky. Niektoré som tu už odhalil, ďalšiu predstavím teraz. Nejde o nič extrémne. Každý deň zájdem do veľkého nemenovaného supermarketu, zastavím sa v oddelení športových potrieb, a dám sa do toho.

Chvíľu sa obšmietam okolo, chytím si do ruky squashovú raketu, simulujem úder.. dva krát si udriem do boxérskeho mechu, a pomaly sa dostávam sa až dozadu, k sekcii ČINKY.
Úchylka je vlastne seriózne cvičenie. Ako aj Vás všetkých, aj mňa facká voľná ruka trhu, a chcem byť maximálne efektívny. Načo si kupovať činky domov, keď si môžem v kľude začvičiť priamo v obchode? A s najnovšími kusmi. Žiadne staré hrdzavé kotúče.. pekné moderné, gumenné či čo je to za materiál.. ešte s cenovkou.
Regály s činkami sú na konci oddelenia, skryté za veľkou stenou (z druhej strany horolezecké laná, skoby..) za ktorou by ma nikto neobjavil ani keby som sa tam každý deň osem hodín pripravoval na okresné majstrovstvá v kulturistike.
Dvíham ich pekne jednu po druhej, od polkilovej po päťkilovú, opakujem série.

Medzi sériami rozmýšľam nad tým, ako je to možné, že takmer všade na svete už je kapitalizmus, ale svetová chudoba sa zväčsuje. Prvých 50 najchudobnejších, od Afganistanu po Zambiu, všade kapitalizmus, všade chudoba, kam až oko dovidí.
Priemerna denná spotreba per capita bola v týchto krajinách 0,57 USD.
Podľa iných správ tam ale bohatnú nadnárodné monopoly. Dokonca bohatnú lepšie a ľahšie, ako napríklad v takom Dánsku.

Vymením činku za ťažšiu, pozriem bokom na staršieho predavača v oddelení „elektronika“, ktorý mi pripomína môjho obľúbeného komixového hrdinu – Rasputina, v sérii od neprekonateľného Huga Pratta, a dvíham ďalej.

Ťažšia činka, ľahšia téma..
Od každodennej mizérie, ktorú má na svedomí kapitalizmus, sa v mysli prenesiem k plánu „Matkin“. Vymyslel som ho spolu s jednou milou známou, a ide vlastne o vylákanie spomínaného autora do baru. Tam s ním bude treba piť, a pokiaľ možno najviac. Účelom je konečne zistiť, či je to chlap alebo žena, a celý priebeh diskusie s Matkinom vďaka predtým nainštalovaným skrytým kamerám prenášať online na našu web. Prístup budú mať len platiaci klienti (to ten voľný trh), alias Matkinov fanklub, a celý zisk bude samozrejme zaslaný na charitu, prípadne nezávislým nadáciám.
Pozor!
Keď hovorím nezávislým nadáciám, nemám na mysli tie, ktoré pripomínajú Svedkov Jehovových, ako je napríklad Človek v ohrození. Platiť výlety na Kubu jej členom môže naďalej filiálka CIA, alias NED-National Endowment for Democracy, či podobné zdroje.
Dnes si môže troma kliknutiami na nete aj polointeligent zistiť, že spomínané fondy ako je NED, cez „mimovladne a nezavislé“ organizácie organizujú puče, zhodou okolností skôr v tých vyššie spomínaných chudobných krajinách. Výsledkom nie je takmer nikdy zlepšenie životnej úrovne domácich, ale nová vláda. Tá, ktorá nadnárodným monopolom „odklepne“ a povolí aj to posledné.

Spomínaný Človek v ohrození je naozaj zaujimavá organizácia.
Na svojej stránke proklamujú pomoc v 20 krajinách sveta, a na prvý pohľad vás musí zaujať sekcia „Podpora ľudských práv“.
Momentálne ja na zemi miesto, kde sa ľudské práva porušujú verejne, a dosiaľ nevídaným spôsobom. Volá sa Guantanámo, ale pre spomínané „nezávislé“ občianské združenie niečo také neexistuje. Žeby ten starý známy „double standard“?

Človeku aj napadne poslať im svoj životopis, rozpísať sa tom, že by ste chceli pomôcť pri riešení otázky ľudských práv, a ponúknuť svoju znalosť štyroch svetových jazykov, ako pomoc pri riešení toho zmätku, ktorý superveľmoc na Guantanáme vyprodukovala.
Tiež sa žiada pridať otázku, či sa ľuďom z Človeka v ohrození nezdá choré, že svetové organizácie, ako napr. Human Right Watch už dávno volajú po okamžitom rozpustení a uzatvorení spomínaného väzenia, zatiaľ čo naše „nezávislé“ občianské združenie plné rečí o ľudských právach, mu nevenuje na svojej web ani riadok.

Dosť to pripomína akciu „Ploty hanby“, ktorú v lete s veľkou mediálnou kampaňou organizovala ďalšia podobná nadácia – Pontis. Tiež plné články kecov o ľudských právach, ale keď si na ich web stránke zadáte do vyhľadávača slovo „guantanamo“, výsledok je:
„ Pre zadanú frázu sa nenašli žiadne vyhovujúce položky”.
Bolo mi to divné už v lete..
Ich myšlienku použiť fotografickú výstavu na poukázanie problémov väzňov v autoritárskych režimoch a diktatúrach som vítal. Až kým som sa nepresvedčil, že „téma Guantanámo“ je nejak opomenutá, resp. totálne odignorovaná, a že opäť ide o ten skurve*ý „double standard“.

Dôvod bude asi jeden a ten istý. Nehrýz ruku, ktorá ti dáva žrať.
K hlavným sponzorom nadácie Pontis, takisto ako aj združenia Človek v ohrození, je spomínaný NED – National Endowment for Democracy.
Ak Vám niečo hovoria „poetické“ názvy, ako „revolúcia ruží“ v Gruzínsku, „oranžová revolúcia“ na Ukrajine, či „tulipánová revolúcia“ v Kirgizstane, všetky majú niečo spoločné. Sú spolufinacované spomínaným „fondom“.
Založil ho v roku 1982 Ronald Reagan, a z preňazí US daňových poplatníkov sa tak po celom svete organizujú puče a politické prevraty vyhovujúce superveľmoci.
V Južnej Amerike boli len v posledných rokoch podobné prevraty a zásahy do vnútornej politiky zaznamenané vo Venezuele, Mexiku, Kolumbii, Peru a Brazílii.
O tom, načo bol NED zriadený, a načo sa tento neprehľadný tok peňazí používa dnes, už vypovedalo veľa bývalých agentov a zamestnancov.
Coups d'etat sa veselo pripravujú ďalej, a „neziskové“ združenia „vyvážaju demokraciu“ do krajín celého sveta. V zmysle hesla najprv demokracia (rozumej zmena režimu), potom ekonomický rast (rozumej nástup nadnárodných monopolov).
V podstate je ale vždy hlavnou témou fondu NED, a ním sponzorovaných organizácii len jedna vec - DESTABILIZÁCIA.

Po nej sa predsa ľahšie spúšťajú prevraty, menia vlády, dosadzujú „naši“ politici, a presadzujú „tie správne“ pravidlá, zákony, atď.
Je dobré si to pripomenúť, keď zasa budete čítať v novinách, že aktivistka združenia…(sponzorovaného NED-om), cestovala na Kubu, šíriť pravdu a lásku, ktorá zvíťazí nad lžou a nenávisťou. Bude vám jasné o aký vývoz ide.
Špinavá práca ktorú spomínaní, častokrát adolescentní aktivisti robia, je ale dnes už dosť známa. Nemôžu sa potom čudovať, že ich pošlú domov hneď z letiska.

Hneď z letiska poslali domov aj môjho známeho z Bardejova. Bolo to v Atlante, a on pritom ani nešiel šíriť žiadnu propagandu o tom, ako to bude v USA vyzerať po páde kapitalizmu. Len sa ho spýtali čo tam v ich krajine chce robiť, on odpovedal že nevie, možno pocestuje, možno niečo porobí. Stačilo. Ani aktivista nebol, a najbližším boeingom fičal späť.

Záver je jasný.
Všetko, čo dostáva peniaze od amerického fondu NED – National Endowment for Democracy, smrdí. Smrdí to aj napriek tomu, že si radi dávajú tie kvetinové názvy typu „rúžová“, či „tulipánová“. Jednoducho smrdí.
Príjemne prekvapil aj republikánsky kandidát na prezidenta USA, Ron Paul, ktorý v článku „Paying to make enemies of Amerika“ sám zhodnotil NED takto:
„To, čo robí NED v krajinách v zahraničí, cez ich organizácie (nadácie)…by bolo v USA skutočne ilegálne.“
*

Do „činkárne“ v supermarkete chodím už dlhšie. Svaly sa rysujú pomaly, ale ja mám čas.
Viem, že keď sa budem snažiť, a budem dvíhať a dvíhať.. možno to raz dopracujem aj na guvernéra Kalifornie..
*
*
súvisiace linky:

NED - A Guide to the World's Only Superpower *

NED? - It's NOT About Democracy! *

Rasputin - video (comix "La batalla del mar salado")



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

A čo ak sa ukáže, že všetko je okej, pán poslanec?

Dobre, dôkazy sa dajú vyrobiť, ale nebuďme maloverní.


Už ste čítali?