Ako sa proletarizuje buržoázia

Autor: Jan K. Myšľanov | 24.1.2008 o 14:45 | Karma článku: 9,76 | Prečítané:  3087x

Prepad burzy v USA. Čierny pondelok na burzách v Európe, čierny utorok na burze v Tokiu. Nastupujúce napätie v najbohatšej krajine sveta sprevádzajú ďalšie informácie o tom, že v skutočnosti je tá recesia oveľa hlbšia, a len kvôli zabráneniu všeobecnej paniky sa reálne údaje zverejňujú pomaly. Situácia je čierna. Ako ten pondelok a utorok. * Keď chudobní bojujú proti chudobným, bohatí majú mnoho dôvodov na radosť. Podľa výsledkov ankety si takmer 70% Američanov myslí, že za zníženie ich životnej úrovne môžu imigranti. Ako to spolu súvisí? A ako sa teda proletarizuje tá buržoázia?

Proletárom dnes už dnes nie je len ten, kto stojí za sústruhom vo fabrike. Je to napríklad mladý absolvent ekonomickej univerzity, ktorý sedí osem hodín za počítačom vo firme, a jeho plat mu umožňuje ako tak prežiť ďalší mesiac, v prenajatom byte, do ďalšej výplaty. Raz do roka nejaká dovolenka, buď žiadne, prípadne staršie ojazdené auto, a nepríjemný výraz na tvári, keď si prečíta informáciu, že priemerny plat v Bratislave je vraj 28 000 Sk.

Buržoázia.
Tá už tiež nie je ako kedysi. Skôr je to vyššia stredná vrstva. Žiadne zámky a sídla na vidieku, ani veľké hostiny a služobníctvo, ale zato komfortný život v primeranom luxuse, vysoké pracovné posty, viac menej žiadne existenčné problémy, peniaze investované v akciách.

Ako sa teda z buržoázie stáva proletariát?
Tak, že veľmi malá skupina ľudí, nazývaná aj "sebavedomá svetová elita" vďaka globalizácii rapídne bohatne, zatiaľ čo spomínaná buržoázia sa stáva čoraz viac chudobnejšou.

V Spojených štátoch amerických, najbohatšej krajine sveta, bol v roku 1999 príjem šéfov veľkých podnikov 419-krát vyšší, ako príjem manuálne pracujúcich (iba desať rokov predtým to bolo len 42-krát).
Vzniká tu spomínaná sebavedomá svetová elita, ktorá si udeľuje výhody, v čom im nikto nedokáže zabrániť, a tiež tu vzniká pomerne veľká časť populácie, ktorá je z "konzumeristickej hostiny" vynechaná.
Samotná proletarizácia americkej buržoazie je o tom, že či priemerny manželský pár, z ktorého obaja partneri pracujú na plný úväzok, bude niekedy schopný priniesť domov viac ako 30 000 dolárov ročne. Pri tejto sume nie je možné vlastniť dom, ani zabezpečiť slušné opatrovanie detí. V krajine ktorá neverí ani na verejnu dopravu, ani na verejne zdravotné poistenie, umožňuje tento príjem štvorčlennej rodine iba ponižujúcu, biednu existenciu. Rodina, ktorá sa snaží prežiť z takého príjmu, bude neustále trýznená obavami zo znižovania platov, prepúšťania a z katastrofálnych dôsledkov čo i len krátkej choroby.

Vychádza z toho, že samotná "redistribúcia", ktorej sa buržoázia a všetci lepšie situovaní jedinci obávajú vlastne už prebieha. Nie smerom k proletariátu, z čoho mali strach, ale smerom k spomínanej svetovej elite, a z buržoazie sa pomaly ale isto stáva "lepšie zarábajúci proletariát".

Aby táto "stále horšie zarábajúca buržoázia", alebo "lepšie zarábajúci proletariát" nezačali proti danej skutočnosti niečo podnikať, je treba ich pozornosť odviesť iným smerom. Zamestnať ich niečim, na čom budú svoju energiu vybíjať, a čo budú za svoj zhoršujúci sa stav prípadne aj viniť.

V tomto smere neexistuje nič lepšie, ako starodávne a mnohokrát odskúšané heslo Divide et impera - Rozdeľ a panuj.
Schudobnenej buržoázii sa správnym spôsobom podsunie, že za úbytok ich bohatstva môžu práve imigranti. Zámerne im ale nikto nebude vysvetľovať fakt, že tak presadzovaná sloboda obchodu a investícií, základ globalizácie, by rýchlo skončila, ak by nebola doplnená o právo ľudí ísť tam, kde pracovné miesta čakajú na obsadenie.
Pritom je jasné, že všetkých tých ekonomických migrantov do pohybu uvádzajú práve exteritoriálne voľne sa pohybujúce "trhové sily".

Lokálne vlády sa síce na jednej strane snažia získať si priazeň voličov sprísňovaním imigračných zákonov, obmedzovaním práva na azyl, očierňovaním obrazu "ekonomických migrantov", ale na druhej strane ich prílev podporujú a aj potrebujú.

Samotní migranti častokrát nemajú na výber.
Ľudia bez príjmu a s malou nádejou, ktorá im zostala po spustošení tradičných lokálnych ekonomík, sú ľahkou korisťou pre polooficiálne a popokriminálne organizácie, zamerané na "obchodovanie s ľuďmi".
V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia zločinecké organizácie na ilegálnej migrácii zarobili zhruba 3,5 miliardy dolárov ročne. Samozrejme s tichým súhlasom vlád.
Dochádza k vytváraniu komunít imigrantov, "etnických minorít", a zmierenie sa domácich, že tieto budú žiť vedľa nich.

Etnické minority sú domácimi považované za outsiderov, ich spoľahlivosť je považovaná automaticky za nízku a ich závislé a podriadené postavenie od domácich za samozrejmé. Kedykoľvek sa objaví konflikt záujmov, je jasné, že sympatie verejnosti budú stáť proti nim.

Ešte raz. "Rozdeľ a panuj"

Cieľom je, aby dolnýnch 75% Američanov, a dolných 95% svetovej populácie stále zamestnávali etnické a náboženské konflikty. Keď sa podarí odviesť pozornosť proletárov od vlastného zúfalstva za pomoci médiami vytvorených pseudoudalostí, vrátane príležitostnej krátkej a krvavej vojny, superbohatí sa nemajú čoho obávať.
Platí že keď chudobní bojujú proti chudobným, bohatí majú mnoho dôvodov na radosť.

Globálny poriadok potrebuje veľa lokálneho chaosu, "aby sa nemusel ničoho báť".
Čím roztrieštenejší sú, čím slabšie a menšie sú útvary, do ktorých sú rozdelení, čím intenzívnejšie je ich hnev vynaložený na boj proti podobne neschopným najbližším susedom, tým menšia je nádej, že niekedy budú konať spoločne.
K tomu, aby sa superbohatí nemuseli ničoho obávať, a teda k odpútaniu pozornosti, sa najviac využívajú etnické a náboženské konflikty, ale už aj diskusie o sexuálnych zvykoch. Pokiaľ si proletariát a chudobnejúca buržoázia bude vybíja energiu na spomínaných témach, šanca dostať sa ku skutočným koreňom nehumánnosti naozaj bližšie asi zostane aj naďalej len mizivá.



Literatúra:
L.J.D.Wacquant: Les Prisons de la miserie
S. Sassen: The excesses of globalization and the feminization of survival
R. Rorty: Achieving our country
Z. Bauman: Community - Seeking Safety in an Insecure World
G. Dench: Maltese in London



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

A čo ak sa ukáže, že všetko je okej, pán poslanec?

Dobre, dôkazy sa dajú vyrobiť, ale nebuďme maloverní.


Už ste čítali?