Ratzinger v Bratislave

Autor: Jan K. Myšľanov | 6.2.2008 o 15:56 | Karma článku: 10,39 | Prečítané:  3352x

Sedel som na lavičke na Mierovom námestí, a žasol nad informáciou v novinách. "Člen kapely Drišľak priviedol do iného stavu finalistku druhej série Superstar!" Práve som sa nahýnal nad fotografiu dotyčnej, ktoré urobil nejaký slovenský paparazzi, keď predo mňa predstúpil sám papež Ratzinger. * Oblečený vo vyblýskanej červeno-zlatej róbe, s papežskou čiapoku na hlave, a v ruke s päťlitrovým demižónom, na ktorom bol nápis "SVÄTENÁ VODA", sa ma láskavo opýtal: - Prepáč synu, hľadám Panenskú ulicu.

Vyvalil som naňho oči.
Papež, a hľadá "Panenskú ulicu"? pomyslel som si. To bude nejaký trik toto..
- Panenská ulica.. panenská ulica.. Ááá viem! to je tu, hneď vedľa Mierového námestia, stačí prejsť cez cestu, a obísť tú novú stavbu. Panenská ulica začína hneď za ňou.
- Danke schön, synu - usmial sa papež.
- Bitte schön, pán Ratzinger, rado sa stalo.. a čo konkrétne hľadáte na Panenskej?

Voľnou rukou rozvážne siahol do vrecka pápežskej róby, a vytiahol malý papier:
"Panenská ulica, číslo 26, Bratislava. Sídlo Občianskej Konzervatívnej Strany" - rozvážne prečítal, a opäť sa na mňa milo usmial.

- Ááá, tak k nim máte namierené.. ahá..a aj s tým demižónom, pán Ratzinger?
- Óhóóó.. to je svätená voda synu.
- Fííha?.. svätená voda? tak tá robí zázraky! a tá veľká fľaša..
- Hej, máš pravdu synu, ale.. - papež sa pomaly otočil smerom k Panenskej ulici, a kývol mi na rozlúčku - Obávam sa synu, že tej strane, ktorej to nesiem, už ani ten päťlitrový demižón svätenej vody nepomôže..

Zobudil som sa na kurevský smäd.
Ten Furmint, ktorý nosí Marek z Tokajskej oblasti v päťlitrových fľašiach, je síce lahodné suché víno, ale dosť po ňom smädí. Teraz viem, že sú po ňom síce pravdivé, ale divoké sny.
*

Včera som sa po dlhej dobe zastavil na raňajky v jednom malom bufete. Málo priestoru, málo stolov, veľa hladných ľudí. Sadol som si oproti dvom starším mníškam.
Usmiali sme sa na seba, popriali si dobrú chuť, a zapichli plastikové lyžičky do šalátov.
Mníšky boli vo výbornej nálade, a s chuťou zjedli najprv šalát, potom obložený croisant, a za ním aj palacinku. Tá mladšia si decentne utrela ústa, žmurkla na staršiu, a zasunula ruku do čiarnej tašky.
- Sestra! A dáme si aj krémeš!
Vytiahla dva veľké krémeše zabalené v papieri, a položila ich na stôl.
- Dajme si sestra, veď od zajtra si už nedáme.. usmiala sa druhá mníška, a s chuťou sa pustila do sladkej plnky.

Pochopil som ich až dnes. V rádiu som sa dopočul, že začína pôst.
Predsa je v tejto republike aj niekto, kto ho bude dodržiavať.
*

Tá pani v rádiu, ktorá vysvetľovala históriu pôstu tvrdila, že v minulosti sa v pôstnom období nesmeli jesť ani mliečne výrobky. Úplne seriózne ale vyhlásila, že alkohol sa počas pôstu nikdy nezakazoval.
Nájdem si o tom niečo hneď, ako ma prestane bolieť hlava.
Dovtedy sa vrátim k čítaniu o Markovi Polovi.

Obdivujem ľudí, ktorí cestovali po svete. Ešte viac tých, ktorí potom aj napriek nedôvere ostatným otvárali oči.
Kniha spomienok a zážitkov Marca Pola z ciest po ďalekej Ćíne jeho spoluobčanov šokovala, a jej obsah považovali za príliš fantatický nato, aby mohol byť pravdou.
Keď umieral, a priatelia sa ho pýtali či svoje "fantastické tvrdenia" nechce poopraviť, alebo uviesť na pravú mieru, Marco Polo odpovedal:
"Nenapísal som ani polovicu z toho, čo som videl".




Naozaj len mierne súvisiaci link - video - Drišľak "Za rana"


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Aj kvôli stratenej generácii nemôžeme uhnúť z dvadsaťosemročnej cesty

Ak sa slobody teraz vzdáme, tak neistota a cena, ktorú zaplatila celá generácia, ostane stratená.

DOMOV

Súd pustil Ruska na slobodu, dostane elektronický náramok

Pavol Rusko už nie je v útekovej väzbe.


Už ste čítali?