reklama

Strana plná núl a „výťahova koalícia“

Naši pravicoví lídri by sa mali inšpirovať u svojich španielskych kolegov. Pravicovú Ľudovú stranu v nedeľňajších voľbách rozprášila Socialistická strana Jose Luisa Rodrigueza Zapatera, a v Madride sa horlivio diskutuje či porazený líder Mariano Rajoy odíde sám, alebo mu k tomu pomôžu. * „Išlo o 14 núl“, píše o vykopnutých poslancoch SDKU nejaký Dag Daniš z Pravdy. Zároveň vám dáva najavo, že všetci, ktorí s SDKU sympatizujete, a s myšlienkou že fúzatého lídra treba naozaj nahradiť koketujete, ste podľa jeho logiky takisto nuly.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (130)
Obrázok blogu

Okrem vás, sympatizantov pravice, ktorí si ale už dlhší čas nahlas myslia že toho prilepeného fúzatého pána treba vymeniť, si to myslí aj množstvo členov a funkcionárov strany. O tých, ktorí to ale povedia verejne si predseda a komentáror Daniš myslia že ide o nuly, a teda dochádzame k paradoxu. Z SDKU sa stala strana plná núl.

Pravicový volič na Slovensku veľa možností na výber nemá.

V nedeľu večer po voľbách to nemal ľahké ani bradatý líder Ľudovej strany, Mariano.
Po druhej zdrvujúcej porážke pravicovej strany mu nebolo najlepšie, dokonca si dával riadne načas aj s vystúpením na balkóne budovy, odkiaľ porážku prijal.

Ľudová strana je značne polemický subjekt. Samozrejme sa oháňa „demokraciou“, „slobodami jednotlivca“, „voľným trhom“ a podobne, ale každý kto pozná ich históriu vie, ako „elegantne“ sa práve do tejto strany včlenili rôzne frankistické združenia, ultrapravicoví pohrobkovia tohoto režimu, ako aj polomilitaristické skupiny, (španielske verzie „pospolitosti“), ktoré boli verejne zakázané. Ľudová strana ich s otvorenou náručou prijala, a dodnes majú v jej vnútri svoje frakcie.
Pohrobkovia frankizmu v tejto ultrapravicovej strane ale nehrajú druhé husle, ako by sa mohlo zdať. Ešte za Aznarovho prezidentovania sa oficiálne vrátili k „aktu zdvíhania vlajky“, ktorý oficiálne zaviedol Franco a ktorý bol ako symbol jeho diktatúry po jeho smrti v roku 1975 zrušený. Ľudovcom sa to zdalo ako dobrá tradícia, ktorú treba obnoviť.
Množstvo rodinných zväzkov medzi súčasnými lídrami strany, a bývalými ministrami Francovej vlády viedlo k tomu, že sa počas poslednej Aznarovej vlády rozprával vtip o tom, ako sa diktátor zrazu prebral k životu, a pýtal sa na jednotlivých ministrov vlády.
Mená sedeli skoro presne, len odpoveď bola typu:“ nie, to nie je ten, to je jeho synovec“, prípadne „áno, je z tej istej rodiny, ale je to jeho syn“..išlo asi o desať funkcionárov vlády José Mariu Aznara, vojnového štváča, ktorý Španielsko zatiahol do invázie voči Iraku.

Aj v týchto voľbách sa ukázalo, že Španieli nezabúdajú.
V roku 2003 keď sa Aznar k invázii pridal, bolo proti vstupu do vojny 91% obyvateľov a teda aj množstvo jeho voličov. Nebolo to náhodou, že Zapaterov prvý krok po víťazstve vo voľbách v roku 2004 bolo stiahnutie všetkých vojsk z Iraku.
Následujúce štyri roky opozícia neustále kritizovala vládu ako nekompetentnú, ako málo účinnú v imigračnej politike, a hlavne strašila verejnosť hroznými ekonomickými výsledkami, ku ktorým ich socialisti doviedli. Bububu…
Pripadalo mi to smiešne, keď som si týždeň pred voľbami prečítal na SME podobne ladený PR článok, aké uverejňuje Ľudová strana s cieľom poukázať na „šokujúce negatívne ukazovatele španielskej ekonomiky“. Bohužiaľ, sami sa presvedčili, že to nezaberá a že tieto informačné bomby majú na voliča minimálny dopad.

Dopad to malo na porazeného Mariana, a to tak, že domáci politickí analitici si už začali všímať, ako od neho po prehratých voľbách každý bočil. Nie, pre pre budúcu kariéru to naozaj nie je bohvie čo, byť na spoločnej fotke s nahlavu porazeným kyslo sa tváriacim lídrom, ktorého výmena je otázkou času.

Televízia na SME, konkrétne „týždeň vo svete“ od T. Hudáka si Zapatera a jeho problémy pred voľbami kriticky všímala dosť pravidelne. Som zvedavý či sa im do najbližšieho zostrihu dostane aj kŕčovité „Adiós“ od porazeného Mariana Rajoya (pripomínajúce Mečiarove „neublíííížil som“), alebo niečo z jeho neprekonateľných fráz o tom, ako sa v nedeľu „narodí naše dieťa menom Victória“, na čom sa dnes baví celé Španielsko.
*

Španielom sa dá vyčítať hocičo, ale politickú kultúru majú oproti tej našej o ligu vyššie.
Je mi jasné, že fúzatý líder porazenej domácej opozície, si od bradatého porazeného lídra španielskej príklad brať nebude. Nemá nato štýl.
Tú našu politickú kultúru dosť presne popisuje trio posledných prezidentov – Kováč, Schuster, Gašparovič, recyklovaní komunisti s prevráteným kabátom, ktorí zrazu všetkým demokratom vyhovujú. Trápnym vrcholom bol už len pokus fúzatého lídra SDKU o „morálne očistenie“ jeho spolupartajníka dlhoročného kariérneho komunistu a agenta štb „Skopca“ Kukana, a jeho nasadenie ako prezidentského kandidáta.
Ááá, pozrime sa, Pán je teda kovaný demokrat. *-)
*

Budúcnosť je jasná.
14 núl, ktoré demokraticky vyhodil zo strany si založí novú stranu.
Ďalšiu si založia konzervatívne nuly, ktoré dobrovoľne odišli z KDH, pretože sa tam už medzi tými nulami necítili dobre.
Už existujúca strana dlhotrvajúcich konzervatívnych núl, nazývaná aj Osem Konzervatívnych Slovákov, alias OKS, trocha znervoznie, pretože v jej „priestore výťahových strán“ začína byť nejaký pohyb, (smerom hore-dole, ako vo výťahu), a teda sa začne naťahovať, že ONI sú tá pravá výťahová strana, a zaslúžia si obdiv a voliča.
K výťahovým stranám (pre tých ktorí náhodou nevedia, je to odvodené od nízkeho počtu členov, ktorí sa vôjdu aj do výťahu), sa možno časom pridá aj SMK.
Tu stačí, aby sa Robert Fico začal učiť po maďarsky, spravil pár mítingov po južnom Slovensku, a pri dobrom marketingu zníži počet voličov SMK na polovicu.
Csákymu nepomôže ani keď si bude trhať tie vlasy, ktoré mu ešte ostávajú a ktoré si prehaduje sprava doľava.

Pred voľbami bude mať slovenský pravicový volič ako na tanieri dve supermožnosti.
Na jednej strane doživotne zabetónovaného fúzatého predsedu SDKU a jeho Stranu plnú núl.
Na druhej strane tu bude silná koalícia výťahových strán (niečo na spôsob „zlepenca“ z roku 1998). Bude to niečo na spôsob lokomotívy, ktorá bude aj napriek prekážkam na trati túto krajinu ťahať k demokracii, k hodnotám postaveným na pilieroch západnej kresťanskej civilizácie, a bude každého presviedčať, že tie 0,027%, ktoré jedna z týchto strán už získala v posledných voľbách nič neznamenajú, možno iba ak to, že „tento národ ešte nedospel aby ich pochopil“.

Kometovať to bude asi ten Dag Daniš, aj keď furt neviem kto to je, ale je jasné, že to bude nezávislý a nezaujatý komentátor, demokrat. *-))
*

Alberto Moravia má jednu veľmi milú poviedku.
Je to o cestujúcich ktorí nastúpia do výťahu, a čím ďalej klesajú, tým je vo výťahu viac teplo. Všetci sa potia, obsluhovač výťahu si pomaly začne vyzliekať košeľu, dá si dole čiapku, načo sa ukážu jeho rohy, diabolsky sa zasmeje, potom ukáže kopyto, a všetci pomaly klesajú, a je im jasné, že asi kam.

Výťahove strany všetkých krajín, spojte sa!



Jan K. Myšľanov

Jan K. Myšľanov

Bloger 
  • Počet článkov:  142
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSFT s.r.o.videoblog2008200720062005s OKS na večné časy a nikdy inzúrivá fikcia

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu