Yoani vyštudovala filológiu, a zarába si ako súkromná učiteľka španielčiny pre cudzincov. Názov jej blogu - generácia Y - vysvetľuje tak, že tak ako ona, aj ďalší kubánci narodení v 70-tých a 80-tých rokoch mali to šťastie, že vtedy boli populárne mená začínajúce na "Y".
A tak sa ona volá Yoani, jej kamarátky Yanisleidi, Yoandri, Yusimí, Yuniesky...
Je jasné, že za blog o nudnej realite, by sa Yoani nedostala do top 100 TIME zoznamu, ani by nedostala naozaj prestížnu cenu v Madride. O čo teda ide?
Ide o opisy kubánskej reality očami talentovanej autorky, ktorá svojským štýlom, ktorý oficiálna cenzúra viac menej nemá ako napadnúť, kritizuje súčasný stav, a opisuje "únavu" ľudí z toho, čo dnes na Kube je. Neefektívna ekonomika, desaťročia americkej blokády, ale hlavne nedostatok základných tovarov a potravín je niečo, čo odradí aj presvedčeného revolucionára.
Čo sa týka revolúcie, jej odkazu a jej budúcnosti, Yoani, a asi aj jej generácia, s tým problém nemá.
"Je dobré, že začíname zabúdať na Fidela".
Témy zaujmú, aj keď niektoré pochopíte len keď poznáte kubánsku realitu, či mená politikov alebo umelcov podrobnejšie.
Napríklad k nedávno schválenemu predaju toasterov, mikrovlniek, elektrických tlakových hrncov, či DVD dala príbeh o svojom známom, ktorý sa nezdržal, nakúpil a vzápätí bol obvinený z "nelegálneho obohacovania", pretože "kde by k takým peniazom inak mohol dôjsť"?
Pi príležitosti 1.mája sa zamýšľa nad tým, kde vznikajú všetky tie "plagáty, ktoré sa snažia pôsobiť ako spontánny výtvor národa, ale všetci vedia že nie sú"..
Kritika je vždy elegantná, nevtieravá a bez urážok. O to tvrdšia a adresnejšia.
*
*
Článok "Bola jedna utópia" má len pár riadkov. Diskusia k nemu 3200 komentárov.
"Habito una utopía que no es mía. Ante ella, mis abuelos se persignaron y mis padres entregaron sus mejores años. Yo, la llevo sobre los hombros sin poder sacudírmela.
Algunos que no la viven intentan convencerme –a distancia- que debo conservarla.
Sin embargo, resulta enajenante vivir una ilusión ajena, cargar con el peso de lo que otros soñaron.
A los que me impusieron –sin consultarme- este espejismo, quiero advertirles, desde ahora, que no pienso heredárselo a mis hijos".
Voľný preklad
"Bola raz jedna utópia, ktorá nie je moja. Moji starí rodičia sa pred ňou prežehnali, moji rodičia jej odovzdali svoje najlepšie roky. Ja ju nesiem na pleciach, bez toho aby som ju mohla zhodiť.
Niektorí, ktorí ju nežijú sa ma snažia presvedčiť - na diaľku - že ju musím zachovať.
Napriek tomu, zdá sa že žiť nejakú bezstarostnú ilúziu nie je také bezstarostné, nesúc bremeno, ktoré si vysnívali iní.
Tých, ktorí mi - bez konzultácie - vnútili túto fata morgánu chcem upozorniť, už teraz, že nechať to mojím deťom ako dedičstvo nemám v pláne".
*
A ešte jedna kritika, ktorá mi pripomenula to, ako inteligentne a elegantne (na rozdiel od súčasnosti) sa kritizoval režim aj u nás, pred rokom 89, kedy boli za otvorenú kritiku postihy a problémy.
Yoani vo svojom blogu porovnáva, ako sa v máji 2008 oproti júlu 2007 "scvrkli" žemle, menej chutia, sú menšie, je tam menej múky..
V skutočnosti nejde o chlieb, ani o žemľu, ale o to, že od februára je na Kube "nová - zrecykovaná vláda", ale "chlieb každodenný", (každodenná realita ?) ktorí kubánci "jedia" je v máji 2008 nie ten istý, ale ešte horší..
Yoani bola v týchto dňoch v Madride ocenená cenou za digitálnu žurnalistiku. Asi si ju nevyzdvihne, pretože zatiaľ jej tí, ktorých na blogu, aj keď elegantne a skryto, ale tvrdo kritizuje, nechcú dať povolenie na vycestovanie z ostrova. Smutné. Možno to bola jedna z šancí vyhasínajúceho režimu ukázať pozitívnu tvár a dokázať že avizované zmeny nie sú prázdne reči.
Poznámka:
Ak máte problém, že si jej blog - kubánsku realitu nemôžte prečítať, pretože neovládate španielčinu, vydržte. Podľa toho čo píše, sa už dáva dokopy tím dobrovoľných prekladateľov.
