Fidelov bodyguard a Mussoliniho kuchár

Autor: Jan K. Myšľanov | 9.5.2008 o 23:55 | Karma článku: 12,56 | Prečítané:  3995x

Nemal som vtedy veľmi čo robiť, a môj známy Fabio, súrne potreboval šoféra. Tri krát do týždňa som ho mal rozvážať po vilách najbohatších ľudí v Rio de Janeiro, ktorým on ako záhradný architekt pred dvadsiatimi rokmi naprojektoval prepychové záhrady. Teraz ich raz za dva týždne kontroloval, zahradníkovi dal príkaz kde má viac hnojiť, čo presadiť, a potom zobral svoj šek "za údržbu". Miesto som zobral.

jamon seranojamon serano
*

A spravil som dobre.
Fabio bol starší pán. Vedel, že tie palmy, ktoré v nekonečnej záhrade, či skôr lese, ktorý obkolesoval vilu majiteľa jednej z najväčších súkromných televízií na svete, porastú aj keď prídeme o dve hodiny neskôr, a tak nebol žiadny stres. Hneď v prvý deň bola ešte pred príjazdom do supervily, či superzáhrady slávneho herca prestávka pri mori. Nepoznám nič príjemnejšie, ako zastaviť sa doobeda, v pracovný deň, v malom zabudnutom stánku na prázdnej pláži, dať si whiskey a dve hodiny len tak pozerať na vlny.
Práca sa mi páčila od prvého dňa.

Neviem, čo ma ohúrilo viac. Či prepychové vily a záhrady s armádou bodyguardov, a najkrajším výhľadom na svete, alebo Fabiove historky, ktoré rozprával počas cesty.
Často rozprával o Mussolinim.
Po vojne sa do Brazílie prisťahovalo veľa európskych židov, takisto ako veľa bývalých nacistov.
Fabiovým priateľom bol aj kuchár, ktorý kedysi varil pre Mussoliniho, alias Duceho.
V Brazílii už nepracoval ako kuchár, ale ako riaditeľ slušného hotela. Vo voľných chvíľach popíjal whiskey s Fabiom, (v tej dobe presvedčeným ľavicovým extrémistom, dnes starým pánom, kritickým tak napravo ako naľavo, a sympatizujúcim s anarchizmom), a rozprával veci zo súkromia Duceho a jeho milenky Clary Petacci.

Na Fabia a Mussoliniho kuchára som si spomenul teraz. Dočítal som sa, že na mieste bývalej benzínovej pumpy, na piazza Loreto v Miláne, kde talianskí partizáni Duceho a Cláru popravili, a následne zavesili za nohy, a kde týždne predtým podobne viseli popravení partizáni, je dnes McDonald.
*

Okrem kuchárov vynášajú unikátne informácie aj bodyguardi.
Delfín Fernandez, bývalý bodyguard Fidela Castra, ochraňoval El Comandanta, ale hlavne členov jeho rodiny, od roku 1980. V roku 1999 sa v Nemecku, odkiaľ mal Fidelovi doniesť rotweillera, rozhodol emigrovať.
Podľa jeho slov ho k tomu donútila dezilúzia z režimu, a túžba po lepšom živote. Napriek tomu aj dnes, keď Castrov režim kritizuje tvrdí, že "v začiatkoch boli Fidelové myšlienky dobré, Batista bol vrah".
Skôr ako politiku bývalý bodyguard opisuje, ako sa na Fidelovu žiadosť jeho spodné prádlo spaľuje, kvôli tomu, aby ho nemohli otráviť nejakými chemikáliami v pracích práškoch. Tiež spomína Fidelovovu nekonečnú lásku k španielskej šunke Jamón Serrano - pata negra, ktorú si špeciálne necháva dovážať zo zahraničia.
Osobne ma rozhovor dosť sklamal, ale možno je to tým, že keď si prečítate knihu poľského žurnalistu (meno si nepamätám), ktorý žil v Etiopii a zdokumentoval výstrelky Haile Salassieho, tak vás už prekvapí asi máločo. *-)

Zaujalo ma aj niečo iné.
V nekonečných internetových diskusiách k článku, v ktorej diskutujú najmä exiloví kubánci, žijúci v USA, Kanade, Nemecku, sa veľakrát opakuje jeden názor, ktorý celkom nechápem. Je asi takýto.
"Žijem dlhšie v Nemecku, kapitalizmus tu je o ničom, obdivujem Fidela a socializmus na Kube, ale nechcem sa tam vrátiť".
Ostal som zmätený, pretože mi to veľmi nedáva zmysel.
Kubánski emigranti, na jednej strane kritizujú kapitalizmus (podľa mňa úplne oprávnene), resp. ani po rokoch si naňho nevedia zvyknúť aj keď tam žijú, a na strane druhej Fidela stále považujú za pozitívnu osobu, ktorá Kubu pozdvihla, ale na ostrov sa vrátiť nechcú. Dosť zamotané.
Svet je plný paradoxov. Aj diktátor Pinochet zomrel 10.decembra, presne v medzinárodný deň ľudských práv..
*

9.máj je deň kedy oslavuje Laura.
Niekedy som mal o ňu vážny záujem, a ten sa ešte zväčšil potom, keď mi povedala, že je "trapezistka".
Nevedel som o čo ide, ale pozvala ma do sály, kde sa to nacvičuje, a pochopil som že ide o tie skoky medzi "visiacimi palicami", pri ktorých si polovica návštevníkov cirkusu zakýva oči. Veľmi zaujimavé.
K Laure som sa nasťahoval, ale ako spolubývajúci. Stala sa mojou dobrou kamarátkou, a v byte v štvrti Raval, na ulici Joaqim Costa to bola ona, ktorá hodnotila moje vážne známosti, ktoré do jej bytu chodili za mnou. Nevidel som ju už asi štyri roky, ale neexistuje, aby som si na jej narodeniny 9.mája nespomenul. Ani neviem prečo.
Asi v roku 2002 som točil nejaký krátky film, kde hrala aj ona.
Tu je 25-sekundová virtuálna pohľadnica z natáčania.
Laura, feliz cumpleaños! *-)






Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Miliónové dotácie od Plavčana dostali aj pochybné firmy

Niektoré firmy, ktoré podporilo ministerstvo školstva, aby sa venovali vývoju a inováciám, nemajú s výskumom žiadne skúsenosti.

KOMENTÁRE

Minister Plavčan už dávno nemal existovať

Na znôšku legislatívnych náhod sa už nemôže pozerať ani koalícia.

ŠPORT

Tour bola bez Sagana nudná, no ponúkla aj nový objav

Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov z tohtoročnej Tour de France.


Už ste čítali?