Kokain a modlitby (Sova to je nočný vták)

Autor: Jan K. Myšľanov | 15.5.2008 o 20:30 | Karma článku: 13,16 | Prečítané:  6292x

Niekto si večer pred spaním ukrojí z mastného bôčiku, iný si dá skoro ráno cestou do práce dve vodky, a ďalší si pri každej príležitosti kokaínom napudruje nos zvnútra. * Prezývku "Kinder" dostal 30-ročný Leandro hneď v prvý týždeň školy. Do mesta Niteroi v zálive Guanabara, asi 14 km po mori oproti Riu, sme spolu s mojím novým spolužiakom cestovali loďou-trajektom šesť krát do týždňa. Hneď druhý týždeň som si na palube, opretý o bok lode vypočul, že je hlboko veriaci, do kostola ide každý deň, že je gay, a že si kokaín dá vždy, keď je príležitosť. Nič z toho mi nevadilo.

Stali sa nás dobrí známi, spolužiaci.
Kinder bol naozaj zvláštna postavička, kombinácia viacerých absurdných vecí dokopy. V žiadnom prípade ale nebol nudný.
Odohral vedľajšie postavy v niekoľkých brazílskych telenovelách, ale výraznejšie sa nepresadil. Rozhodol sa to riešiť tak, že si podal prihlášku na štúdium filmovej réžie. To bola podľa neho cesta.
*

Na písanie scenára mám dva spôsoby. Pri prvom si vymyslím/vypočujem zaujimavú historku, a k nej si "vymodelujem" tie správne postavy. Áno, je lepšie keď majú niečo špecifické, herec musí takisto zaujať.
Ten druhý spôsob je oveľa lepší a mám ho radšej. Natrafím na "hotovú" postavičku, ako v bol tomto prípade Kinder, a nejakú historku preňho spravím "namieru". Ak je postava kombináciou ako bol Kinder, núka to nehorázne veľa možností.
Takú šancu som si nemohol nechať újsť. Začal som ho podrobne sledovať, pozornejšie počúvať. Keď sa ponúkol, že večer ide na párty v mojej stvrti, a predtým sa u mňa chce zastaviť na "pár pohárikov", samozrejme som nebol proti.

Kokain si kúpil od chlapcov na ulici, hneď vedľa baru Academia de cerveja, a celý spokojný popri mne doslova vytancoval na tretie poschodie. Namieril si to rovno do kuchyne môjho bytu.
Na plytkom tanieri mal kokaín z malého sáčku rozdelený na dve malé kôpky v priebehu sekúnd, kreditkou Banco Santander si čiarky správne urovnal a prvú okamžite vtiahol do nosa.
V pamäti sa mi vynoril obrázok, na ktorom je sova, v očiach má miesto zreničiek špirály, vedľa nej je rulička, čiara bieleho prášku, a nápis: SOVA TO JE NOČNÝ VTÁK.

Pred tým, ako si Kinder vychutnal aj druhú čiaru, sa na jeho našťastie oňho oprel môj pes, o ktorom nevedel a ktorý ho, napriek dobráckemu výrazu aký len whippety môžu mať, vydesil. V záchvate paniky mi všetok kokain z taniera vysypal na klávesnicu počítača.
Á kurva!! Kinder!.. nasratý som rozmýšľal odkiaľ zoženiem vysávač. Vždy jednoduchšia, ako vysvetľovať niekde na letisku, že váš známy má fóbiu zo psov, a ták...

Na Kinderovi som začal "pracovať". Nájsť tak dobrý príbeh, k tejto "trojkombinácii", akou on nepochybne bol.. to bolo to, nad čím som vo voľných chvíľach koumal.

Netrvalo dlho a mal som ho. Predstavil som si ho ako farára jednej z malých cirkví v chudobnej štrvti, v ktorých farár zosiela na hriešnikov hromy-blesky, a ešte viac, keď neprispievajú na kostol..
Postava bola jasná. Farár, ktorý sa pred kázňou poriadne našnupe kokainu, a potom to "ide samo od seba". Noví veriaci prichádzajú.. aj majú z hrozného farára strach, aj ich zároveň fascinuje.. ľudia chcú emócie..
Príbeh sa začal pomaly rozvíjať, ale mal som aj iné rozpracované scenáre, ktoré sa mi zdali lepšie, a okrem toho bolo treba točiť aj školské projekty.
Dva z nich som natočil s Andrém, asi najtalentovanejším chlapíkom z triedy.
Popri každovečernom popíjaní/plánovaní v baroch pri prístave, sme pri pive riešili, ako točiť ďalšie krátke filmy, hoci mimo školu. Pri jednej príležitosti, asi v auguste 2006, som mu opísal postavičku nášho spolužiaka Kindera - najnakoksovanejšieho farára v Brazílii, a niečo okolo toho. Krátko nato som musel odísť do Európy.
André medzitým na moju radosť "farára Kindera" obsadil v jeho krátkom filme "O som e o resto", a ten sa dostal do výberu filmového festivalu vo francúzskom Clermont-Ferrand. Pri tej príležitosti sa zastavil na štyri dni aj v Bratislave, kde spomínal dobré reakcie na film, a aj to ako sa darí nášmu Kinderovi. Bol som veľmi rád.

Šokujúci e-mail ale prišiel pred pár týždňami, a bolo v ňom veľa výkričníkov. Od radosti. Krátky film "O som e o resto" bol zaradený do oficiálneho výberu v Cannes 2008, v kategórii krátkych filmov.

Tu je krátky trailer, kde sa na začiatku mihne KTO? Áno, hádate správne, Kinder! *-)


Festival v Cannes práve začal, ale pre mňa je Kinder víťazom už teraz.

Záver, alebo čo z toho vyplýva?
Nič. Mohol by som sa tu rozpísať o tom, že moralisti sa do Cannes nikdy nedostanú, ale nato tu nie som. Len keby ste mali na filmový fetsival v Cannes cestu, a uvidíte na pódiu nervózneho chlapíka, ako v jednej ruke drží nejakú sošku, a druhou si šúcha nos, tak mu kľudne zakričte - KIIIINDÉÉÉR!! *-)



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

SVET

Minúta po minúte: Mexiko ničí ďalšie zemetrasenie, má už 248 obetí

Zabíjali padajúce budovy, medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Zosmiešnil Trump seba či rovno Ameriku?

Lídri Činy, Ruska a Nemecka si Trumpovu reč v OSN neprišli ani vypočuť.


Už ste čítali?