Človek si zvykne...

Autor: Jan K. Myšľanov | 9.8.2005 o 18:25 | Karma článku: 15,69 | Prečítané:  4142x

Človek si zvykne. Aj na brazílske pivo. Jedna z najpredávanejších značiek sa volá BOHEMIA. Hneď ma napadlo, odkiaľ asi pricestovali jej zakladatelia. Odkiaľ pricestovali zakladateľia pivovaru ANTARCTICA, som zatiaľ nezistil, ale nie o tom som chcel. * Bol to dobrý týždeň. V nefalšovaných brazílskych gumákoch som zblízka spoznával nefalšovanú brazílsku prírodu, a došiel k prekvapujúcemu záveru – HADY SÚ SVINE. * Na povalu chaty sa nám nasťahovali myši. Skúsený zahradník Gilson, ktorý sa o chatu, a pozemok stará, navrhol riešenie. Nasadiť na nich hada, najlepšie anakondu. Je ich tu dosť. Stačí ju chytiť v záhrade, a hodiť ju na povalu.

*

Podľa neho to tak robia na vedľajších haciendach. Tá spraví poriadok.
Na moju otázku, ako ju potom z povaly dostaneme, skúsený zahradník Gilson len pokrčil plecami.
Dodal, že suseda jedna uštipla, a je už tretí týždeň v nemocnici.
Pochopil som, čo to znamená – nedostaneme ju odtiaľ, respektíve počkáme, kým sa odplazí. Keď sa neodplazí, dostala ona nás. Sviňa.

Nemám rád polovičaté riešenia, a predstava, že ležím v hojdacej sieti, nado mnou sa hojdá trojmetrový slizký had, spokojne tráviaci hlodavca, a ešte na mňa drzo vypľuje jeho požutú kožu, ma neukľudnila.
Práve naopak.
Za riešením problému som zašiel do ústavu Vital Brazil.
Odoberajú tam hadí jed, spracúvajú ho na sérum, a informujú o tom, ako dostať hada z povaly.

Chlapík, trávi polovicu pracovného času odchytávaním hadov po chatách, pozemkoch, či vo voľnej prírode, a druhú polovicu odoberaním jedu.
Ukľudnil ma.
V oblasti kde sa nachádza chata sa vyskytuje len asi sedem druhov jedovatých hadov. Dal mi do ruky hrubú brožúrku s ich popismi, a bez upozornenia nejakú anakondu vypustil z klietky. Palicou s hákom na konci ju obratne nadvihol, znovu pustil na zem, a vysvetlil, aká je užitočná.
Odporučil mi kúpiť si gumáky, pretože had štípe len do výšky členku. A keď som na kopci, a had je nado mnou? Hmmm.. smola.
To platí o veľkých hadoch. Podľa toho, čo som pochopil, svine su tie malé, zvlášť jeden druh, ktorý sa volá Coral (lat. Micrurus). Je červený, (ako korál), s čiernymi a bielymi pruhmi. Malý, úzky hadík, štípe len do kože medzi prstami, pretože má malú hlavu. Šťastlivec, ktorého uštipne, má zhruba tri hodiny nato, aby si odskočil po sérum.
Väčšie hady, ako Jararaca, Surucucu, Jacarea, a ďalšie sú v podstate neškodné anakondy.
Keďže k chate vedie dosť dlhá poľná cesta, a po dobrom daždi po nej neprejde ani nakladné auto, hneď som si vypýtal nejaké to sérum. Do zásoby.
Chlapík žiadné sérum nedal, a znova odporučil kúpiť si gumáky. Začal som mať podozrenie, že má obchod s obuvou. Pridal ešte dobrú radu, aby som do nich najprv strčil palicu, keď si ich budem obúvať, pretože hady v nich s obľubou ležia. Krásna predstava.
Sérum mi nedal, vraj je ich veľa druhov, ale možno som mu len nebol symapatický. Poprosil ma, aby som hada, ktorý ma uštipne následne chytil, ak najlepšie živého uzavrel do nejakej krabice. Poslúži to nato, aby mi dal správne sérum.
Už sa vidím, ako s krabicou v ruke prenásledujem po záhrade tu sviňu, kričiac od bolesti. Aká to bude krabica, keď má had 4 metre? Asi budem so sebou voziť na chatu kufor.
Keď je jedovatých hadov veľa, treba na nich vraj nasadiť HADA.
Na druhý krát som pochopil, že sa jedná o hada, ktorý je pre človeka neškodný, ale živí sa jedovatými hadmi.
Už ho len zohnať, a zvyknúť si naňho. Dorastá do dobrej dĺžky, ale keď požerie tie jedovaté, tak nech len rastie.

Na 10 centimetrové komáre, trojcentimetrové ovady, s centimetrovým bodákom namiesto nosa, a na polkilového slimáka, ktorý sa premáva hore dolu po záhrade som si už zvykol. Komár Dengue, ktorý kladie vajíčka len do čistej vody, prebýva medzi listami nádhernej bromélie, a jeho pichnutie spôsobuje nepríjemne stavy je tiež známy. Malé opice, asi o veľkosti mačky, ktoré tu skáču po stromoch, a vyjedajú vtákom hniezda, miniatúrny vták beija flor, ktorý lieta neskutočne rýchlo, a ktorého si domorodci pridávajú do rizota, ma tiež už neprekvapia. Ale.

Stretnúť štvormetrovú anakondu, ako sa spokojne plazí popri bazéne, vo mne ale vyvolá dokonalú paniku, a v plavkách, a s gumákmi na nohách, na ňu z odstupu pozerám. Pripomína mi dve veci.
Scény z jedného kasového trháku, s anakondou v hlavnej úlohe, a neprekonateľný komiks so značkou Danglár, spred pár rokov.
Okrem iného mal aj kapitoly o výlete jedného surrealistického prezidenta Slovenska, tzv. Rudý Rudi ,-) ktorý pricestoval na návštevu Brazílie. Napadla ho anakonda, vznietila sa loď na ktorej sa plavil, a potom ešte dotiahol nejakého indiána do prezidentského paláca. Zážitok to bol asi silný, lebo historky o anakonde rozprával do konca volebného obdobia…

Ešte predtým, ako hodíme s Gilsonom tú sviňu na povalu, som stihol jednu dôležitú vec. Za minimálny príplatok som rozšíril moje súkromné zdravotné poistenie o službu – helikoptéra. V prípade potreby pristanú pred chatou, a ja uštipnutý, a s anakondou v kufri nastúpim, a letíme do ústavu pre sérum.
Keby som sa odmlčal, tak helikoptéra pre zlé poveternostné podmienky nelietala.
Včera som sa rozprával s jedným týpkom, ktorý sa vrátil z Amazónskeho pralesa, a práve prekonal maláriu. Uzavrel to tak, že to trasenie tela je sice shit, ale to delírium vraj bolo celkom zaujímavé.

Človek si zvykne. Aj na brazílske hady.
Treba len dobré gumáky, veľký kufor, a poriadnu palicu s hákom na konci.

*
*
*
...súvisiace články

informačný šum *-)

stretnutie starých vampírov *-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

CYNICKÁ OBLUDA

Ficove majetkové pomery

Minulý týždeň sa poslanca Fica zasa opýtali na jeho majetok. A on zasa zopakoval, že žiadny nemá.


Už ste čítali?