reklama

Sadomaso, fetiš a Tony. (23.časť )

Stanicou sa ozvalo hlásenie. „Zrýchlený osobný vlak z Košíc do Humenného, s odchodom 10:45, stojí pripravený na druhej koľaji. Môžete nastupovať“. Muž, sediaci na širokých schodoch, ktoré viedli k reštaurácii na poschodí, si odpil z fľašového bažanta. Bradatý bezdomovec, ktorý k nemu pristúpil, prešiel okamžite k veci. - Mladý pan! – (smutno-vážny pohľad, pokora v hlase) - Ale dufam, že sa neurazíte, keď sa vás opýtam! - Ááále niéé.. neurazím – Koljajczyk sa k nemu otočil – ale peniaze vám nedám… lebo NEMAM. Bradáč prižmúril oči. - ZABIJE VÁS 6 KORÚN ?!! * *

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Jeho pohľad „hadie oči“, bol presne ten, ktorý používal aj Charles Bronson v klasických westernoch. Pol minúty predtým, ako vystrieľal krčmu plnú grázlov.
Koljajczyk sa usmial, vybral z vrecka mobil, ktorý práve prijal novú sms.
„PREDSEDA VLOZIL.PRACHY SU NA UCTE.-)“
Podal bradáčovi pivo, a zbehol dolu schodmi do podchodu, smerom k nástupišťu.
*
*
To, že mi Koljajczyk volal doobeda, znamenalo, že ide o vážnu vec.
Zásadne volal v noci. Zásadne nevolal triezvy.
- Čo tak zrána? Čo sa deje?
- Dobré správy kurva! – kričal do telefónu. V pozadí bolo počuť pískanie bŕzd vlaku.
- Fííha! no hovor..
- Predseda VLOŽIL. Máš prachy na účte.
- To fakt? Skwaszý vložil? ..Ako si to..?
- Vložil, ani mu nebolo treba veľmi dohovárať.. teraz mi to potvrdili.
- Kto ti to potvrdil?
- Ten, čo mu DOHOVORIL… jeden známy.
- Tak poďakuj známenu.. Kde si teraz?
- Vo vlaku. Akurát stojíme v Trebišove.
- Kurva! Počúvaj, mam fasa nápad!
- No?
- Tam v Trebišove, na tej ich 11-kilometrovej hlavnej ulici… tam by sa dala zorganizovať GAY-PARADE!.. to je idálne miesto!
- Čo?? A prečo chceš organizovať Gay-paradu? Čo si zmenil or..
- Zarobíme prachy, bude dobrá zábava, boha!… ukážu to aj na CNN..
- Nóó dobre.. a odkiaľ zoženieš toľko gayov?.. vieš čo to je zaplniť 11-kilometrovú ulicu?
- Prídu z celého sveta. Gayovia, lesbičky, sympatizanti..a ták. Bude to medzinárodná akcia, už mám aj názov. INTERNATIONAL TREBISHOW GAY-PARADE!
Alegorické vozy.. kamióny s nízkou nápravou, plné aparatúry a tancujúcich ľudí..
- Hej. Spoluorganizátorom bude Mestský úrad Trebišov, a prednosta bude v otváracom kamióne.. oblečený ako DIVA.
- To je dobrý nápad.. vieš ako sa tá ulica volá?
- Neviem, boha, len si pamätám, že bola najdlhšia v ČSSR. To som sa učil na zemepise. Pred 100 rokmi.
- Tak to bude paráda… taký.. TEPLÝÝÝ PRVÝ MÁJ! Som rád, že sa ti to pozdáva.. budem potrebovať pomoc pri organizovaní.. a čo, už máš robotu?
- Ále.. nemám.. ide leto..
- Dobre rozmýšľaš..
- Ja viem… počuvaj, stretol som Miloša.
- Už ho pustili z basy? Kurva, nebol tam ani mesiac..
- Nó.. nebol, a už zasa prevádza.. šoféruje Aviu.. ale teraz to má s ochrankou – Koljajczyk sa zasmial.
- S akou ochrankou?
- Noo, tri policajné autá.
- ?
- Policajný doprovod, chápeš? Jedno ide pred Aviou, druhé za ňou, a tretie pár kilometrov pred nimi. Keď je na ceste nejaká hliadka z iného okresu, pošlú správu...
- Tak sa k nim pridaj, keď je to taká pohoda..
- Ja? Vyvážať sa na Avii? To je ako za trest.. shit.. ja si chcem kľudne žiť..
- Hej, ja viem.. ako slovenske prasa v slovenskom žite..
- Tak nejak.. ako všetci.. a ty?
- Ja tiež… mám ešte jeden nápad..
- Hovor.
- Chcem založiť politickú stranu.
- No do P…! a kde? V Barcelone?
- Nieee.. na Slovensku, je to vážna vec, kurva.
- A čo s ňou budeš? Organizovať gay-parady?
- Opakujem! Skurvene seriózna vec.. už mám aj koncept, ale ešte je len v hlave.. ti ho pošlem emailom, spolu s registráciou.
- A záhada bieleho zajačika? Už si to vyriešil? .. folow the white rabbit..
- Kurrrva! Úplne som zabudol! – spomenul som si na odkaz „hľadá sa biely zajačik“, ktorý som videl pred dvoma dňami na dverách pakistánskeho obchodu na mojej ulici..
- Bánovce.. idú meniť lokomotívu a ja idem vonku fajčiť, čau.
- Čau… a dík za dobrú správu.. si kamoš, čo by som si bez teba…
*
Francúzske turistky vedľa mňa boli vo vytŕžení.
V ruke držali mince, pripravené vhodiť ich do otvoreného puzdra na chodníku.
Vo vytŕžení, a s pripravenou mincou v ruke, boli takmer všetci, ktorí záhadného klarinetistu sledovali.
Cez perfektne vymodelovanú masku Woody Allena, ktorú mal na tvári, sledoval, ako sa otvárajú turistické peňaženky, a ako mince spoločnej európskej meny, padajú do jeho kufra.
Woody dohral, hlboko sa uklonil, a počkal, kým posledné mince skončia tam, kde majú.
Zamával mi. Všimol si, že neodpovedám, a vykročil rovno ku mne.
Malý kufor, plný mincí, si položil k nohám, klarinet mi podal do ruky, a z hlavy si začal pomaly sťahovať gumennú masku.
*
Bola to Noelia. Moja kolegyňa zo štúdia Magician.
Rozstrapatila si vlasy, a pozvala na víno do baru oproti.
Súhlasne som prikývol.
Masku Woodyho som si obzeral zo všetkých strán. Bola absolútne dokonalá. Vyrobila ju Noelia, študentka posledného ročníka školy pre reštaurátorov.
- 54 euro – dopočítala mince, a kývla na čašníka.
- Koľko si hrala?
- Dve hodiny.
- Ma neser! Načo potom chodíš do roboty?
- Dobrá otázka – zasmiala sa – a ten tvoj nový účes? Čo ti, darovali gel na vlasy?
- To je ROCKABILLY – vysvetlil som zmenu imidžu.
- Noelia - nahol som k nej sa bližšie – POTREBUJEM SLONIE KLY!
- Čo? – skúmavo na mňa pozrela - napodobeninu?
Prikývol som.
Čašník pred nás postavil dva poháre bieleho vína.
- Presne tak, napodobeninu. Ukážem ti originál, a chcel by som PRESNE TAKÉ ISTÉ. Ale kópiu.
- Hmm.. - odpila si - slonovinu som ešte nekopírovala..ale… sfalšovať sa dá všetko. Je to výzva..
- Chceš ich vidieť? .. tie kly.
- Chcem! – hodila do seba víno, kývla na čašníka, a otvorila kufor s mincami.
*
Noelia si sadla na dlážku, a zblízka si obzerala nízky salónny stôl. Rukou prechádzala po afrických motívoch, ručne vyrezaných do čierneho dreva.
- 19. storočie – Henry upresnil detaily, sledujúc vzrušenú profesionálnu reštaurátorku, ktorá si kľačiac na dlážke salóna v hoteli Gracia, zblízka obzerala starožitný nábytok.
- Nádhera! – prešla rukou po vyleštenom ebenovom dreve – tieto motívy sú.. nádherné.. ten stôl stojí STRAŠNÉ PRACHY.
- Hej.. je ich tu po hoteli asi desať. Pohodené hocikde, a vykladáme na nich pivo – Henry ukázal smerom ku mne.
Tri orosené fľaše San miguela som položil na mramorovú dosku afrického stola, priamo pred Noeliu.
- A čo povieš na toto? – Henry s úsmevom odhrnul ťažký záves. Dva páry obrovských sloních klov stáli presne tam, kde ich v 50-tých rokoch postavili.
Pivo zasyčalo. Jedno som podal Henrymu, a druhé som postavil pred Noeliu. Postavila sa, a bez toho, aby si ho všimla, pomaly prešla ku klom. Prešla rukou po vyleštenej slonovine, nechtom skúsila zaškrabnúť do praskliny, a znalecky sa pozrela na spôsob uchytenia v masívnom bronzovom podstavci.
- Stojany ostanú tie isté, sfalšujeme len slonovinu – otočila sa ku mne.
Súhlasne som prikývol, a so San miguelom v ruke, som si sadol do kresla. Bolo jasné, že správne pochopila, načo tie kly potrebujeme.
Henry sa pohol smerom k dverám, sledovať, či nikto nejde.
Noelia vytiahla z tašky digitálny fotoaparát, meter, farebnú škálu-vzorkovník, ktorý sa používa v tlačiarni, a dala sa „do práce“.
*
San miguely nalačno, mi udreli do hlavy viac ako som čakal.
Spokojný aj s tým, že môj plán sa začína realizovať, som kráčal dolu po Paseo de Gracia, smerom do centra. Predstavoval som si, ako sa s výrazom znudeného milionára, a s malým prasaťom na obojku, prechádzam po Central parku v New Yorku…
- Jááán!
Prebral som sa zo snívania. Central park a malé prasa na obojku zmizli, a pred mnou stál vysmiatý David Basko, ktorý akurát vyšiel z Dunkin’ Donuts. S ružovým donutom v jednej, a čokoládovým v druhej ruke, sa rozhodol, že ma odprevadí.
- Jan! Čo robíš koncom týždňa?
- Čo myslíš? ..makám 6 dní v týždni, okrem nedele, nerob sa, že to nevieš. Niekto musí pätnástkam vysvetliť, ako sa robí ten piercing, čo má Christina Aguilera..
- Dajú ti dovolenku?
- Čo si.. teraz? Začiatkom júla? To by bol zázrak..
- Hmm.
- Prečo sa pýtaš?
- Chcel som ťa pozvať do Pamplony. Zajtra tam začína fiesta San Fermin.. a TO TREBA ZAŽIŤ!
- To je tá, kde púšťajú býky do ulíc, a ty pred nimi utekáš..?
- Presne tá – Basko sa blažene zatváril – ale to je len časť.. to je deväť dní ZÁBAVY, akú si ešte nezažil.
- No, mňa nemusíš dva krát prehovárať, ale ako zariadiť tú dovolenku..
- Dačo vymyslíme. Ja odchádzam zajtra večer.
- Dobre, teraz by som ešte chcel skočiť do Barcelona TV, to je tu na Via Laietana, hneď vedľa Palau de la musica Catalana, ideš so mnou?
- Idem.. a čo tam?
- Mám takú.. potrebu.. – pozrel som naňho, a z tašky som vybral masku Woodyho Allena, ktorú som si požičal od Noelie.
*
V BTV, barcelonskej lokálnej TV, som nebol odvtedy, odkedy som so svojím nafúknutým životopisom a žiadosťou o zamestnanie, neprešiel ani cez vrátničku.
Tentokrát som vošiel dnu ako úplný suverén.
Bola tam, za pultom na recepcii. Tá istá vrátnička.
S maskou Woodyho, natiahnutou na tvári, som sa oprel o pult, a počkal kým dotelefonuje.
- Chcel by som hovoriť s RIADITEĽOM personálneho oddelenia.
Pomaly položila slúchadlo, a nedôverčivo na mňa pozerala.
- Môžete ma ohlásiť? – prstom pravej ruky som si posunul okuliare v hrubom čiernom ráme vyššie na nos.
- Ohlásiť? – pomaly chytila do ruky slúchadlo – a KOHO mám ohlásiť?
- WÚÚÚ-DYYY.. z New Yorku.. ohľadom zamestnania..
David basko z vchodových dverí sledoval, ako inak sebavedomá, ale teraz zjavne zmätená vrátnička, vytáča telefónne číslo, a dotyčnej osobe oznamuje, že ju tu čaká pán WuDy..
- …pán Wu-Dy, z New Yorku. Chcel by s vami…
*
David Basko, ktorému sa moja performance s maskou páčila, ju živo opisoval Anskarovi.
Bolo 15:30, začiatok našej smeny, keď Luisito, majiteľ tetovacieho a piercingoveho štúdia Magician, zvnútra zamkol vchodové dvere.
Nechápajúc sme naňho všetci pozreli.
Otváracia doba bola normálne do 21:30.
- Všetci na recepciu! Spravíme si poradu! – otočil sa k nám, a pritiahol si stoličku – je tu pár vecí, ktoré by som vám rád oznámil. Ignacio dostal včera výpoveď, a SKONČIL! – škodoradostne sa zasmial.
V tichu ktoré nastalo, si nás Luisito prezeral jedného po druhom. S blaženým výrazom na tvári, že ho konečne dostal zo štúdia.
V tomto momente ešte netušil, že včerajší rozhovor za zavretými dverami Ignacio nahrával na skrytý minidisk. Nahrával aj Luisitove „vysvetlenie“, že ho vyhadzuje lebo je gay, a že Irene a Olgu, vyhodil takisto preto, lebo boli lesby, a kazili tu dojem. Ignacio netušil, že vďaka nahrávke, ktorú neskôr použije na súde, o šesť mesiacov neskôr, mu bude Luisito musieť dodatočne zaplatiť 6000 euro.
David Basko, Anskar, a Ja, sme v tom momente netušili, že nás po zinkasovaní spomínaných 6000 euro Ignacio pozve na fantastickú oslavu na „chic terase“ svojho bytu v starom meste, a že chlast a drogy, ktoré na nej budú, budú tým pádom financované Luisitom.
- Toto – Luisito ukázal rukou na týpka s dlhými ulízanými vlasmi, a krátkym copom, ktorý sedel vzadu – toto je MATEO, náš nový kolega.
Týpek nás pozdravil, a s vážnou tvárou pozeral pred seba. Atmosféra naozaj nebola veselá, ale horšie bolo to ticho.
Prerušil ho obrovský kus stropu, ktorý sa s hlukom zrútil vedľa neho, a odkryl zhrdzavenú konštrukciu falošného stropu.
Prvý zareagoval David Basko.
Vyskočil zo stoličky, a nového kolegu odtiahol nabok. Pomaly sa pozrel dohora. Z diery trčali zhrdzavené drôty a vyzeralo to, že sa zrúti ďalšia časť.
- Hans, zauč Matea, bude robiť to, čo robil Ignacio – Luisito ukázal smerom na nového kolegu, a tiež sa priblížil k diere v strope.
*
- Odkiaľ si?
- Z Montevidea, Uruguay – Mateo si sadol, s papierom a perom v ruke, a pozeral, ako Luisito odchádza zháňať opravára, schopného zafixovať strop tak, aby nezabil drahých klientov nášho štúdia.
- Hans, a prečo vyhodil Ignacia?
- Lebo ho kritizoval.. a to on nemááá ráád, chápeš? – nahol som sa k nemu bližšie.
– Ona to robí správne - ukázal som na našu kolegyňu-zlodejku - Na každú blbosť, ktorú Luisito povie, odpovedá „máš pravdu Luis, ako vždy“.
Mateo na mňa pozrel. Pochopil.
- A asi ho vyhodil aj preto, že bol gay. Ignacio bol veľmi v pohode, fasa človek.. a takých on tiež nemá rááád.. pred časom vyhodil dve kočky, lebo boli lesby, aj keď boli profesionálky a.. asi tak - dodal som potichu.
Mateo sa usmieval. Usmieval sa dosť zvláštne.
- Čo je ti na smiech?
- Keď som mal 17, moja mama sa rozviedla s fotrom, a začala bývať v spoločnej domácnosti s jednou kolegyňou z univerzity.
Nechápavo som naňho pozeral.
- A?
- A foter na nejaký čas zmizol. Keď sme sa po čase stretli, tiež býval v spoločnej domácnosti s jedným známym.
- Čo tým chceš povedať?
- Že moja mama sa stala lesbou, a môj foter gayom.. a sú spokojní.
Mateo sa rehotal. Začal som sa aj ja.
- Mám ešte dvoch bratov – pokračoval.
Pozrel som naňho. V očakávaní ďalších šokujúcich rodinných odhalení.
- Občas, keď sa stretneme ako rodina, príde foter s partnerom, mama s partnerkou.. je to u nás veselé..
- Tomu verím..- predstavoval som si rodinnú slávnosť v Montevideu.
Týpek, ktorému som dal krycie meno BANDERAS, sa mi ako nový kolega začínal pozdávať.
*
Luisito sa vrútil do štúdia, nasledovaný dvoma opravármi v montérkach.
Zastavili sa pod dierou v strope, a všetci spolu sa do nej pozerali.
Jeden z opravárov si vystúpil na stoličku, a potiahol za trčiace železo nosnej konštrukcie.
Ďalší kus stropu sa zosypal vedľa prekvapeného Luisita, a druhého opravára, ktorí ostali kompletne zaprášení.
Opravár zliezol zo stoličky, a poškrabal sa na hlave.
- Oprava potrvá najmenej tri, možno štyri dni – pozrel na nešťastného majiteľa, ktorý si z riedkych vlasov vyberal malé kúsky rozdrobeného stropu.
- Štyri dni?! – Luisito zúril – vieš o koľko peňazí prídem?
- Keď to neopravíte poriadne – druhý opravár sa k nemu otočil – spadne to ľuďom na hlavu, a niekoho to zabije. Až potom vás to bude stáť peniaze.
Cez Luisita, ktorý si sadol na zaprášenú stoličku a pozeral do diery nad sebou, som sledoval, ako sa na mňa zozadu usmieva spokojný David Basko.
Úplne vysmiaty. Snažil sa mi niečo naznačiť.
Nič som nechápal.
Najprv ukázal prstom na mňa, potom na seba, potom smerom do ďiaľky, a potom si oba ukazováky priložil k hlave, čo malo symbolizovať rohy.
Býčie rohy.
Vtedy som pochopil.
Stal sa zázrak. Budem mať tri, možno štyri dni dovolenky.
Ide sa do Pamplony!
*
*
(pokračovanie)
(predchádzajúce časti)
Sadomaso, fetiš a Tony.
Sadomaso, fetiš a Tony. (2.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (3.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (4.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (5.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (6.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (7.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (8.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (9.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (10.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (11.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (12.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (13.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (14.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (15.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (16.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (17.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (18.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (19.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (20.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (21.časť)
Sadomaso, fetiš a Tony. (22.časť)
*
*

Jan K. Myšľanov

Jan K. Myšľanov

Bloger 
  • Počet článkov:  142
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSFT s.r.o.videoblog2008200720062005s OKS na večné časy a nikdy inzúrivá fikcia

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu