Brazílsky architekt, ktorý sa narodil v roku 1907, ale ešte dnes, v roku 2005, sem tam niečo „nakreslí“.
To „niečo“, potom získa napríklad cenu „Royal gold medal“ od Royal Institute of British Architects – RIBA.
Ja viem, že Ryba sa píše s ypsilónom, ale to je iná ryba.
Čo všetko sa dá stihnúť za jeden ľudský život, je diskutabilné. Zvlášť, keď je dotyčný ešte ako 90-ročný schopný veselo projektovať stavby.
Aj napriek tomu, že celý svoj život bol presvedčeným komunistom, a presvedčeným, že toto je cesta ľudstva k lepšiemu zajtrajšku, získaval ocenenia po celom svete. Komunistickom, aj kapitalistickom.
V 40-tých rokoch pracoval na spoločnom projekte s Le Corbusierom.
V čase studenej vojny, v 50-tých rokoch, o ňom vychádzajú v USA oslavné knihy, aj napriek tomu, že sa ako presvedčený komunista stretáva s lídrami komunistického bloku.
V roku 1963, obdrží Leninovu cenu mieru v ZSSR, a v tom istom čase je v USA vymenovaný za čestného člena Amerického inštitútu architektúry.
V libanonskom Tripolise projektuje športový pavilón, a výstavisko. Pre ľavicovo orientovaný režim v Alžírsku projektuje viaceré stavby, medzi nimi Univerzitu a návrh mešity.
V Miláne podľa jeho projektu stavajú Editora Mondadori, v Paríži sídlo Komunistickej strany Francúzska, v Le Havre Kultúrne centrum mesta, dodnes považované za jednu z najreprezentatívnejších stavieb modernej architektúry.
Od júna do septembra 2003, stál dočasný Serpentine Gallery Summer Pavilion, postavený podľa jeho projektu v londýnskom Hyde parku.
V jeho rodnom Rio de Janeiro, okrem iných veľkých stavieb naprojektoval Sambodróm.
„Štadión“, kde sa odohráva karnevalové desfilé, vysielané do celého sveta, a ktorý v čase mimo karnevalu slúži ako škola.
Ku kariére svetového architekta, mu v 60-tých rokoch pomohol aj český rodák, Juscelino Kubitschek.
Kubitschek bol potomkom českých cigánov, prisťahovaných v roku 1830 do Brazílie. Po svojom zvolení za prezidenta Brazílie, v roku 1956, sa rozhodol uskutočniť veľkolepý plán. Postaviť kompletne nové hlavné mesto, v strede krajiny, a na náhornej plošine. Mesto dostalo názov Brasilia, a šéfom mega-projektu sa stal Oscar Niemeyer.
Za niekoľko rokov mesto vyrástlo na „holej lúke“, a Niemeyerové stavby, ako budova Kongresu, Justičného paláca, supermoderná Katedrála a ďalšie, prispeli k tomu, že Brasilia bola navštevovaným turistami z celého sveta, práve kvôli modernej architektúre.
Meno „oscar niemeyer“ som si hodil do gugla. Cez neho som sa dopracoval k wikipedii, a cez ňu k PÔVODNEJ verzii vety o dvoch naozajstných a posledných komunistoch, ktorú som počul na oslave:
„Fidel castro once said: „Niemeyer and I are the last Communist of this planet“.
,-))
Držiteľ prestížnej ceny Pritzker, za architektúru, udelenej v Chicagu, držiteľ ceny Španielskeho kráľovstva za niečo podobné, honorárny člen kráľovskeho inštitútu architektov Británie, nositeľ rádu svätého Gregora, udeleného pápežom Jánom Pavlom II. vo Vatikáne, aj vo svojich 95 rokoch vyhlasuje, že je presvedčený komunista.
Členovia jeho tímu o ňom tvrdia, že ako presvedčený komunista, sa s nimi o zarobené peniaze čestne rozdelí.
Z Komunistickej strany Brazílie vystúpil už dávno.
Jej história v niečom pripomína neprekonateľné dielo ŽIVOT BRIANA, od Monty Python’s.
Z pôvodnej Brazílskej komunistickej strany, založenej v roku 1922, sa v roku 1962 odčleňuje frakcia, ktorá zakladá Komunistickú stranu Brazílie, a prehlasuje, že ona je tá pravá. Tá pôvodná, Brazilska komunistická strana, dlhé roky vyhlasuje opak, a tiež vyhlasuje, že jej vzorom je „komunizmus albánskeho typu“… ale to je iná story, aj keď tiež neuveriteľná..
Niemeyer opustil stranu, ale nie ideológiu. Tú prezentuje po svojom, a tiež svojími dielami.
Píše o nej aj vo svojej knihe spomenok.
„… čo by som vám chcel povedať o mojej architektúre. Vytvoril som ju s odvahou a idealizmom, vedomý si faktu, že to, čo je dôležité, je život, priatelia, a snaha o prerobenie tohto nespravodlivého sveta, na lepší.“
Pri sledovaní jeho stavieb, roztrúsených po celom svete, vás napadne, koľko pôžitku a estetiky priniesol „svojim“ komunistom, ale aj tým druhým.
Kapitalistom, kresťanom, moslimom, židom, čiernym afričanom, ale aj bielym britom..
*
Narodeninová oslava skončila, šoférujem si domov, dávam si dokopy to, čo som počul na oslave, a robím si svoje závery.
Či Niemeyer spravil svet trochu lepším, to nechám na posúdenie iným. Ja posudzujem skôr iný fakt.
Dennodenne čítam správy o ľuďoch, ktorí robia tiež „svoju prácu“, v rámci „svojej ideológie“. Sú pracovití. Za posledných pár rokov stihli prejsť siedmimi politickými stranami, so siedmimi rozdielnymi ideológiami, nepostavili nič, a skončili ako riaditelia médii, kde sa jedná takmer výlučne o ideológiu.
Prípadne sedia v našom parlamente, tiež striedajúc strany, a ideológie, občas sú „bez ideológie“, ale vždy pripravení, aj keď nechápem dobre načo.
Možno pripravení presviedčať o SPRÁVNOSTI tej ich ideológie. Pozor, tej „aktuálnej“.
Nepresvedčili ma. Asi som ďaleko. Z diaľky sa zdajú veľmi malí, nepodstatní, zbytoční, možno až smiešni. Mravce.
Niemeyer ma tiež nepresvedčil, aby som vstúpil do Komunistickej strany Brazílie, ale on sa o to ani nesnaží. Presvedčil ma o tom, že je lepšie mať tú svoju ideológiu, ako byť ideologická prostitútka.
*
Za porovnanie s malými, nepodstatnými, smiešnymi politickými mravcami, prosím prostitútky, vykonávajúce poctivo svoje remeslo, o prepáčenie.
*
*
...súvisiace web
O.N.
O.N. - wikipedia info
