:: videoblog 009 - vojenská logika ::

Autor: Jan K. Myšľanov | 24.7.2006 o 16:40 | Karma článku: 7,02 | Prečítané:  2724x

Do prístavu Porto de Itacuruça, odkiaľ vypláva loď na ostrov Marambaia, sme to mali z Rio de Janeiro autom asi hodinu. Reportáž mala byť o Kilombe na ostrove. „Kilombo“ je osada založená otrokmi, ktorým sa v časoch otrokárstva podarilo újsť z kávových plantáži. * Cesta ubiehala rýchlo. Počúval som kolegu, ako spolu s reportérku komentuje fakt, že za prvých 7 dní izraelskej agresie v Libanone už zomrelo 7 brazílčanov, čítal som si námet, ktorý sme išli točiť, sa rozmýšľal nad tým, že vojenská logika je podobná všade na svete.

 JKM
*
Kilombo na ostrove Marambaia otroci založili pred 150 rokmi. Oni, a ich potomkovia si spokojne žili až do roku 1971, kedy si tam vojenské námorníctvo rozhodo postaviť základňu, a následne jeho pôvodnych obyvateľov z ostrova dostať. Dobrovoľne nasilu.

Pre obranu štátu nemá malý ostrov, naozaj žiaden strategický význam. Napriek tomu armáda jeho obyvateľom všemožne znepríjemňuje život už 30 rokov.
Rybárom poškodia lode, zničia úrodu na poliach, zakážu návštevy príbuzných z pevniny. Harmonogram plavieb lode, ktorá na ostrov jazdila viackrát za deň, zredukujú na jednu plavbu denne, a zakážu pristávanie súkromných lodí. Žiaci sa nemajú ako dostať do školy na pevninu, učitelia a lekár nemajú ako prísť na ostrov. Zákaz stavať a pristavovať spôsobil, že v niektorých domoch žije dokopy 6 rodín. Obyvatelia ostrova pritom k spokojnosti potrebujú menej ako 40% ostrova.

Brazílska ústava zaručuje potomkov otrokov (oficiálne potvrdeným a zdokumentovaným špeciálnym úradom), právo na pôdu, kde sa ich predkovia pred X rokmi usadili. Podľa prokurátora, sa spor medzi obyvateľmi a armádou potiahne ešte pekných pár rokov. Mimo kameru a mikrofón povedal, že zákernosť armády, a spôsoby, akými sa snaží obyvateľov z ostrova vyštvať, ho šokovali.
*

Cestou naspäť je v pláne ešte zastávka v jednoduchej reštaurácii. Podávajú tam fantastické „Lenguado“, možno ulovené práve chudobnými rybármi z ostrova Marambaia.
V rámci trávenia si v brazílskej tlači prečítam spravodajský blok o blízkom východe. Informáciu o tom, že brazílske vojenské námorníctvo sa pripravuje na vylodenie a zásah v Libanone, aby bránilo brazílčanov, ktorých tam zabíja armáda susedného štátu, tam nenachádzam.
Porovnávam tendenčnosť a filtrovanosť správ z Libanonu v brazíslkych novinách s našími slovenskými.
Spomeniem si na historku o slávnom reportérovi, ktorého si najala istá TV, aby im pripravil reportáž.
Ten si zapísal pár faktov, miesta, kontakty.
Dohodli sa na platbe, podali si ruky, a rozlúčili sa.
Pred odchodom sa reportér ešte zastavil vo dverách:
- Prepáčte, zabudol som sa opýtať. Tá reportáž, má to byť PRE, alebo PROTI?
*

Reportérka je praktizujúca hinduistka.
Cestou opisuje ako sa k tomu dostala, a chvíľu hovorí o reinkarnácii, ktorá nás všetkých čaká.
Všetkých. Aj vysokých predstaviteľov svetových superveľmocí.
Tých, ktorí sa v budúcom živote narodia ako záchodova misa.

Video – ilustračné zábery Porto de Itacuruça
(windows media, 85 sekúnd, 2,3 Mb, zvuk)



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Beaty Balogovej

Dva roky po: Vražda presiakla aj do nášho jazyka

Slová Brucho, volavka či paparazzovanie už nikdy nebudú znieť ako pred vraždou.

Dobré ráno

Dobré ráno: Dva roky po vražde sme len na začiatku

Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu zavraždili pred dvomi rokmi.


Už ste čítali?